návštevník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto prišiel na návštevu, obyč. na pozvanie, hosť, návšteva: pozvaný, nepozvaný, nevítaný n. ↗ i fraz.; privítať milého návštevníka; Upadol do toho čudného skleslého stavu, v akom ho návštevník zastihol vo chvíli, keď vstúpil do kuchyne. [I. Habaj]; Návštevníkov pohostil kašou z chlebovníkových plodov. [V. Krupa]
2. ▶ kto prišiel na isté miesto s cieľom niečo vidieť, spoznať, na niečom sa zúčastniť, hosť: náhodný, nadšený, zvedavý n.; zahraniční návštevníci mesta; detskí návštevníci železničky; n. galérie, divadla, cirkusu, festivalu; návštevníci diskotéky, koncertu; odmeniť miliónteho návštevníka výstavy; Usmieval sa nad frontmi pred pokladňou, ruchom a návalom návštevníkov. [J. Lenčo] □ vážení návštevníci zdvorilé oslovenie prítomných ľudí, hostí
3. ▶ kto často chodí niekam s cieľom využiť isté zariadenie, nejaké služby a pod.: častý, stály n. kaviarne hosť; návštevníci kúpaliska, obchodného centra; medzi pravidelných návštevníkov knižnice patria i deti; Najviac návštevníkov slovenských webových stránok pochádza z Bratislavského kraja. [Sme 2004]
◘ fraz. nevítaný návštevník a) (o človeku) zlodej b) (o živočíchovi) náhodne sa vyskytujúci živočích spôsobujúci nepríjemnosti al. škodu
▷ návštevníčka -ky -čok ž.: pravidelná n. kaderníctva; vítať nečakané návštevníčky