Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nástup -u m.

1. nastupovanie, nastúpenie (význ. 1): n. do vlaku

2. nastúpenie (význ. 2), zoradenie: n. do radu, n. cvičencov; n.! povel

3. začiatok, začatie (nejakej činnosti): n. do zamestnania, n. základnej vojenskej služby, n. novej éry;

nástupný príd.: n. priestor, ostrovček; n. termín, plat; n-á audiencia pri nastúpení do (dipl.) funkcie; práv. n. dedič kt. nasleduje po predchádzajúcom

nástupný -ná -né príd.

nástupný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s nástupom do dopravného prostriedku: nástupné miesta; n. priestor; nástupné schodíky, mostíky pre cestujúcich; nástupná stanica; čakať na nástupnom ostrovčeku; n. poplatok pri jazde taxíkom
2. ▶ súvisiaci s nástupom obyč. do zamestnania al. so začiatkom vykonávania istej činnosti, funkcie a pod.: n. plat; n. termín; vykonávať nástupnú prax; prezident predniesol svoju nástupnú reč
3. práv. ▶ ktorý nastupuje, nasleduje po niečom, niekom: n. dedič

nástupný príd.

1. týkajúci sa nástupu, začiatku nejakej činnosti: n-á audiencia pri nastúpení funkcie; n. termín termín nastúpenia do zamestnania;

2. voj. týkajúci sa útoku, ofenzívy: n-é postavenie, n-é územie;

3. práv. n. dedič nasledujúci, nastupujúci po predchádzajúcom

nástupný príd nastupujúci po predchádzajúcom, nasledujúci: successorius: nástupny, nasledowny po ňekem (KS 1763); successivus: nástupný (PD 18. st); -e prísl postupne: successive: nástupne po ňem gjdúce, nasledowňe (KS 1763); successive: nástupně (PD 18. st)