nástroj -a m.
1. pomôcka na prácu, pracovný prostriedok, inštrument: pracovný, murársky, chirurgický n., drevený n.
2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby, inštrument: hudobný, sláčikový n., orchester ľudových n-ov
3. prostriedok na uskutočňovanie nejakej činnosti: jazyk je n-om dorozumievania, slúžiť ako n. vykorisťovania
● byť (slepým) n-om niekoho vykonávateľom cudzej vôle;
nástrojový príd. k 1, 2: n-á oceľ; n-á hudba inštrumentálna
nástroj 1. pomôcka pri manuálnej práci • hovor. inštrument: stavbárske nástroje, inštrumenty • hovor. sprava: vŕtačka je užitočná sprava • prostriedok (nástroj na uskutočnenie niečoho): pracovné prostriedky • pejor.: verk • verkeľ • vergeľ (starý, často nefunkčný nástroj) • slang. sersám
2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby • inštrument: hudobné nástroje, inštrumenty
nástroj, -a m.
1. pomôcka na vykonávanie práce: výrobné n-e, pracovné n-e; kováčske, tesárske, lekárske n-e; drevené, železné, oceľové n-e;
2. prostriedok na vyludzovanie, tvorenie tónov: hudobné n-e, strunové, sláčikové, brnkacie, dychové n-e;
3. prostriedok na vykonávanie nejakej činnosti: jazyk je n-om dorozumievania, školy sú n-om vzdelania ľudu; Spravodlivá vec nájde všade svoje nástroje. (Kuk.);
pren. vykonávateľ cudzej vôle (o človeku): byť poslušným (slepým) n-om cudzej vôle; Tak sa mu podarilo z okresného náčelníka urobiť nástroj svojich politických ašpirácií. (Urb.);
nástrojový príd. k 1, 2: tech. n-á oceľ, n-é kovy, n-é drevo na výrobu nástrojov; n-á skrinka na odkladanie, uloženie nástrojov; hud. n-á hudba
(jeden) nástroj; (bez) nástroja; (k) nástroju; (vidím) nástroj; (hej) nástroj!; (o) nástroji; (s) nástrojom;
(tri) nástroje; (bez) nástrojov; (k) nástrojom; (vidím) nástroje; (hej) nástroje!; (o) nástrojoch; (s) nástrojmi;