Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

nástroj -a m.

1. pomôcka na prácu, pracovný prostriedok, inštrument: pracovný, murársky, chirurgický n., drevený n.

2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby, inštrument: hudobný, sláčikový n., orchester ľudových n-ov

3. prostriedok na uskutočňovanie nejakej činnosti: jazyk je n-om dorozumievania, slúžiť ako n. vykorisťovania

byť (slepým) n-om niekoho vykonávateľom cudzej vôle;

nástrojový príd. k 1, 2: n-á oceľ; n-á hudba inštrumentálna

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nástroj ‑a m.; nástrojový

nástroj -ja pl. N -je m.

nástroj -ja pl. N -je m. 1. ▶ mechanická pracovná pomôcka na vykonávanie istej manuálnej činnosti: pracovný n.; tesársky, kováčsky, remenársky n.; roľnícke, poľnohospodárske, záhradnícke nástroje; sterilné chirurgické, stomatologické nástroje; nástroje na česanie ľanu, na kosenie trávy; bohaté nálezy pravekých kamenných, železných nástrojov; kliešte, nože, vrtáky, dláta a iné nástroje; brúsenie a oprava nástrojov; vražedným, smrtiacim nástrojom bol nôž; kuchynské náčinie sa v rukách detí môže zmeniť na nebezpečný n.; ruky človeka sú najdokonalejším nástrojomhist. mučiace nástroje prostriedky, ktorými v minulosti mučili ľudí, úmyselne spôsobovali neznesiteľnú fyzickú bolesť ako trest za ich priestupky, mučidlá (škripec, dereš, koleso na lámanie a pod.)
2. ▶ prostriedok na vyludzovanie tónov, na tvorenie hudby: dychové, strunové, bicie, sláčikové nástroje; výroba ľudových nástrojov; skladba pre sólový n. a orchester; vedieť hrať na klávesových nástrojoch; hudobníci ladili svoje nástroje; skupina hrá renesančnú hudbu na dobových nástrojoch; violončelo je hráčsky mimoriadne náročný hudobný n.orchester ľudových nástrojov súbor hudobníkov interpretujúcich ľudové piesne
3. inform. (i na čo) ▶ špecifický počítačový program umožňujúci ľahšie spracúvanie dát a vytváranie softvérových al. elektronických výstupov: vývojové, počítačové, softvérové nástroje; n. na analýzu dát, na automatické vyhodnocovanie; n. pre manažérov; uplatňovanie štatistických nástrojov v marketingu; aplikácia obsahuje kalendár a ďalšie nástroje; pomocou vyhľadávacích nástrojov rýchlo nájdete údaj, ktorý potrebujete; Okrem týchto používateľských výhod poskytuje [program] širokú paletu nástrojov s jednoduchým ovládaním. [PCR 2003]
4. ▶ prostriedok, pomocou ktorého možno (obyč. vedome) niečo uskutočniť, získať al. dosiahnuť isté ciele, šíriť niečo: jazyk ako n. myslenia, dorozumievania; ekonomické, finančné nástroje štátu; súbor legislatívnych nástrojov; zefektívniť právne nástroje na boj s korupciou a klientelizmom; využiť účinné marketingové nástroje pri reklame; klasické investičné nástroje sú akcie a dlhopisy; stať sa nástrojom politického boja; internet sa považuje za efektívny n. komunikácie; médiá môžu byť aj nástrojom manipulácie; deti by nemali byť nástrojom pomsty rodičov; mnohé zbrane sú nástrojom skazy; Koniec koncov, bol iba nástrojom doby, ktorú dnes on sám odsudzuje a ktorej vyčíta, že nebola na jeho obraz. [J. Kot]; Strach patrí medzi najúčinnejšie nástroje moci. [A. Marenčin]; [Vodička] dostala šmyk a malé auto sa zmenilo na nástroj smrti. [Šp 2007]; Doteraz ultraortodoxná komunita považovala počítače za nástroj zla. [Sme 2007]
fraz. byť/stať sa [poslušným/slepým] nástrojom v rukách niekoho byť, stať sa vykonávateľom cudzej vôle

-j/5938217±11593 8.20: substantíva m. neživ. N+A sg. 185260→185436
+526
−629
vývoj/19193 rozvoj/17401 pokoj/15507 postoj/13723→13726±2 boj/12910→12916
+6
−4
predaj/11393→11417
+41
−18
zdroj/10302 kraj/6693→7130±162 turnaj/6950 čaj/6168 nástroj/5333 hokej/5196 súboj/5028 okraj/5007 olej/3838 stroj/3810 j/3467 dej/2768→2780
+8
−6
prístroj/2757 Dunaj/2313 údaj/2188 (96/23009)

-oj/232516±550 24.71: substantíva m. neživ. N+A sg. 119964→119841
+114
−195
vývoj/19193 rozvoj/17401 pokoj/15507 postoj/13723→13726±2 boj/12910→12916
+6
−4
zdroj/10302 nástroj/5333 súboj/5028 stroj/3810 prístroj/2757 nepokoj/2158 nápoj/1953 náboj/1719 (42/8038)

nástroj 1. pomôcka pri manuálnej práci • hovor. inštrument: stavbárske nástroje, inštrumentyhovor. sprava: vŕtačka je užitočná spravaprostriedok (nástroj na uskutočnenie niečoho): pracovné prostriedkypejor.: verkverkeľvergeľ (starý, často nefunkčný nástroj) • slang. sersám

2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby • inštrument: hudobné nástroje, inštrumenty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nástroj, -a m.

1. pomôcka na vykonávanie práce: výrobné n-e, pracovné n-e; kováčske, tesárske, lekárske n-e; drevené, železné, oceľové n-e;

2. prostriedok na vyludzovanie, tvorenie tónov: hudobné n-e, strunové, sláčikové, brnkacie, dychové n-e;

3. prostriedok na vykonávanie nejakej činnosti: jazyk je n-om dorozumievania, školy sú n-om vzdelania ľudu; Spravodlivá vec nájde všade svoje nástroje. (Kuk.);

pren. vykonávateľ cudzej vôle (o človeku): byť poslušným (slepým) n-om cudzej vôle; Tak sa mu podarilo z okresného náčelníka urobiť nástroj svojich politických ašpirácií. (Urb.);

nástrojový príd. k 1, 2: tech. n-á oceľ, n-é kovy, n-é drevo na výrobu nástrojov; n-á skrinka na odkladanie, uloženie nástrojov; hud. n-á hudba

nástroj m. nov. remes. pomôcka na prácu: Stolári potrebujú šakovie nástroje (Pukanec LVI); nástroj (V. Bielice TOP)

nástroj m, zried nástroja ž
1. vec, predmet, prostriedok: curus partes sunt: nástrog wozowy gest oge, garmo, drabiny (OP 1739); malobathrum: nárdowy olegek, dobrég wúni nástroj; machinatus: múdre wymysleni, múdry sstuk, nástrog (KS 1763)
L. odnesytel nástrogu wycházj na em, jm: slowem, hřjchem (DP 1780) gram inštrumentál
2. zariadenie, pomôcka na vykonávanie nej. činnosti, náradie: nastroge katowske k poprawnemu mjstu neslj (SP 1696); prospewugjce wimisslegy sobe nastroge muzycke (COB 17. st); ktery bane na sobe bere, ten ma to swim wlastnim nastrogem a riadem wikonawati (MB 1701); strecha kostelna mečmy a strelnu nastrogu plna gest (PP 1734); gruma: nastrog k wimerenj zeme (ASL 1740); wyssli zeni s bubnama a z nástrogem hudebnym (KB 1757); rozličné nástroge, gakožto dlatka, kladiwa (VP 1764)
L. n. válečný baran: aries: walečnj nastrog k borenj zdi (GrP 1771); n-e válečné na mori vojenské loďstvo, flotila: classis: armáda lodnj, nástrogowé wálečnj na morj (WU 1750)
3. (ozdobná) súčasť, zložka niečoho, vystrojenie: nastrog pozlatiti konowi okolo hrdla (H. MIČINÁ 1576); phalera: konsky nastrog (NP 17. st); apparatus: nástrog, strogenj, nádherná wyprawa (WU 1750)
4. spôsob, prostriedok na dosiahnutie nej. zámeru, cieľa: mame powažiti nastroge k dosaženi milosti (TC 1631); Telemachowj wssecki teto pohodlnjch roskossu nastroge se libili (PT 1796); penjze nech bywagú nástrog potrebi (BlR 18. st);
x. pren koho, aký vykonávateľ vôle niekoho: papeženczy byly hrozne potwory a diabelske nastroge (TC 1631); učytely, gako žiwy nastrogowe Ducha swateho (ŠV 1675); čarodegnicy gakožto nastrogowe ďablowy (HT 1760)
5. časť organizmu, ústroj, orgán: nerwy a wssecky wnitrnich smysluw nastroge (MT 17. st)
6. nástraha, úklad: muže more nastrogit nastroge, že k sobe neprydess wczas (BV 1652); per factionem datus: s podwodnym nastrogem dany (KS 1763) s úmyslom; Kristus žadneg zbroge telesneg neuzjwal protj peklu a nastrogem geho (CS 18. st)

Nástrog_1 Nástrog Nástrog_2 Nástrog
nástroj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nástroj
G (bez) nástroja
D (k) nástroju
A (vidím) nástroj
L (o) nástroji
I (s) nástrojom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) nástroje
G (bez) nástrojov
D (k) nástrojom
A (vidím) nástroje
L (o) nástrojoch
I (s) nástrojmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

a nástrojom sa mení et l'outil change
a podobné nástroje je et instruments similaires est
dva strašné nástroje vojny deux formidables engins de guerre
medzi sebou a nástrojom entre soi et l'outil
medzi telom a nástrojom entre le corps et l'outil
množstvo zbraní a nástrojov quantité d'armes et d'instruments
nástrojom a cez nástroj l'outil, et à travers
plachtovie, šatstvo, nástroje, náčinie voilure, vêtements, instruments, ustensiles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu