nástojčivý príd. naliehavý (význ. 1, 2): n-á prosba; n. problém, n-é potreby;
nástojčivo prísl.: n. žiadať;
nástojčivosť -i ž.
nástojčivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ s ráznosťou, s rozhodnosťou v konaní; vyžadujúc neodkladné riešenie; syn. naliehavo, dôrazne: n. sa dožadoval odpovede; n. trval na svojom; gazdiná n. ponúkala hostí; deti sa n. domáhali domáceho zvieratka; jej hlas znel veľmi n.; n. ma presviedčal; Prelial som veľa sĺz, nástojčivo som ho prosil, no jeho nič neobmäkčilo. [J. Lenčo]; V mysli sa mu čoraz nástojčivejšie vynárala otázka, či nekoná unáhlene. [J. Kot]; Vtom prasa začalo kvičať tak nástojčivo, akoby ho už klali. [J. Balco]
nástojčivý príd. naliehavý: n-á potreba, n. problém, n-á otázka, úloha; n. hlas;
nástojčivo prísl.: n. niečo žiadať;
nástojčivosť, -ti ž.