násilne prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ použijúc násilie, (hrubú) fyzickú silu al. iný donucovací prostriedok: správať sa n.; zlodej n. vnikol do bytu; n. vysťahovať neplatičov; n. si niečo vynucovať; n. odvlečení ľudia počas vojny; povstanie bolo n. potlačené; Čím násilnejšie nám chcú zobrať slovo, tým hlasnejšie musíme kričať. [A. Hykisch] 2. ▶ neprirodzeným, umelým dojmom, neprirodzene, silene, strojene: záverečná časť kapitoly pôsobí n. a absurdne; prízvuk hercov niekedy znie n.; Ďalší rozhovor medzi Lukom a Donátom plynul dosť násilne. [L. Ťažký]