náruživý príd.
1. silno zaujatý za niečo, (pri)veľmi oddaný niečomu, vášnivý; svedčiaci o tom: n. poľovník, čitateľ; n-á debata
2. prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch, vášnivý; svedčiaci o tom: n. muž; n. bozk, pohľad;
náruživo prísl.: n. milovať;
náruživosť -i ž.
náruživo 2. st. -vejšie prísl.
náruživo 2. st. -vejšie prísl. 1. ▶ náruživým, vášnivým spôsobom, s veľkou intenzitou, s veľkým zaujatím, oduševnením, zanietením; syn. vášnivo: n. čítal staré romány; n. sa venoval chytaniu a skúmaniu motýľov; n. holdoval poľovačkám; n. si užíval život; vie veľmi n. rozprávať; o návrhu zákona sa diskutuje čoraz náruživejšie 2. ▶ so silnou nedočkavou túžbou, obyč. po telesných pôžitkoch; syn. vášnivo, žiadostivo: n. sa objímať, milovať; bozkávali sa čoraz náruživejšie; Vedomie, že neďaleko mňa je tá, po ktorej tak náruživo túžim, ma rozpaľovalo. [J. Lenčo]
1. majúci veľkú, silnú, prudkú záľubu v niečom, prejavujúci silné citové zanietenie, vášnivý: n. fajčiar, n. kartár, n. poľovník, rybár, n. športovec, n. človek, n-á žena;
2. prezrádzajúci silné, prudké citové zanietenie, vášnivosť, svedčiaci o vášnivosti: n. bozk, pohľad, n-é oči, n. plač; Slabá žena nemohla odolať náruživej prosbe mladého advokáta. (Vans.);
náruživo prísl. vášnivo: n. debatovať, plakať, n. milovať niekoho;
náruživosť, -ti ž. prudká citová náklonnosť k niečomu, k niekomu, prudké citové zanietenie, vášeň: premôcť n., podľahnúť n-i