nárokovať si -kuje si -kujú si -kuj si! -koval si -kujúc si -kujúci si -kovaný -kovanie si nedok. práv. (čo (od koho, od čoho)) ▶ uplatňovať si nárok, oprávnene niečo od niekoho žiadať, požadovať: n. si náhradu škody; n. si od zamestnávateľa vyplatenie mzdy; n. si od štátu vrátenie dane; nárokoval si post predsedu; dedične si nárokoval trón; nárokujú si právo rozhodovať
ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu) • uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesora • reflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníka • kniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúru • robiť si nárok • nárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postavenie • čakať: čaká na funkciu zástupcu • usilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho
nárokovať si p. vyžadovať 1, 2
vyžadovať 1. vyslovovať požiadavku na splnenie istých predpokladov • požadovať • žiadať: vyžadovať, požadovať poslušnosť, vernosť, vedomosti • hovor. bazírovať (klásť dôraz na splnenie niečoho pri vyžadovaní niečoho): bazírovať na presnosti • dožadovať sa • domáhať sa • vymáhať (obyč. na základe právneho nároku usilovať sa niečo získať): dožaduje sa, domáha sa súhlasu; vymáha si pozornosť • vynucovať (vyžadovať nútením): vynucujú si uznanie • nárokovať si • robiť si nároky: nárokuje si od vedúceho výhody, odmeny; robiť si nároky na časť cudzieho územia • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulovať uplatnenie zákonného nároku
2. prejavovať potrebu (o veciach) • potrebovať: uhorky vyžadujú, potrebujú vlahu • vynucovať si: vojny si vynucujú veľa obetí • nárokovať si: štúdium si nárokuje sebazaprenie
žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!
2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu
3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie
nárokovať si, zastar. i nárokovať, -uje, -ujú nedok. (čo) uplatňovať nárok, požadovať, vyžadovať: n. si odmenu, plat od niekoho; Umelec má právo nárokovať si tichosť. (Al.); n. si milý úsmev (Rys.); Preto rovnaké s nimi nakladanie s nami nárokujeme. (Hurb.)