nárok -ku pl. N -ky m. (i na čo) 1. ▶ oprávnená požiadavka, oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona: minimálny mzdový n.; vzdať sa nároku na odmenu, na honorár; usporiadať majetkové nároky členov a podielnikov družstva; mať n. na rodičovský príspevok, na odstupné; súd uznal n. na odškodné; vznikol im n. na dávku v hmotnej núdzi; zanikol mu n. na vrátenie preplatku; Máš na to [na mzdu] zákonný nárok... Kameník si tento finančný nárok ani neuvedomil, tak bol opojený radosťou, že má znovu zamestnanie. [J. Lenčo] 2. obyč. pl. nároky ▶ vyslovená žiadosť na splnenie, utvorenie niečoho, (vysoké) požiadavky, priania, želania: zvyšujú sa nároky na bývanie, na kvalifikáciu; vyhovieť nárokom klientov; uspokojovať nároky zamestnancov; Vorkoholici kladú na seba príliš vysoké nároky. [Pt 2003] □ mať (vysoké) nároky a) nárokovať si (veľa) b) veľa žiadať; robiť si nároky nárokovať si niečo