nárok -u m.
1. oprávnená požiadavka, oprávnenie, právo: n. na prácu, dovolenku, stratiť n. na odmenu
2. obyč. mn. požiadavky, želania: uspokojovať svoje n-y; bez n-ov na úplnosť
□ robiť si n-y, mať (vysoké) n-y nárokovať si
nárok -ku pl. N -ky m.
nárok -ku pl. N -ky m. (i na čo) 1. ▶ oprávnená požiadavka, oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona: minimálny mzdový n.; vzdať sa nároku na odmenu, na honorár; usporiadať majetkové nároky členov a podielnikov družstva; mať n. na rodičovský príspevok, na odstupné; súd uznal n. na odškodné; vznikol im n. na dávku v hmotnej núdzi; zanikol mu n. na vrátenie preplatku; Máš na to [na mzdu] zákonný nárok... Kameník si tento finančný nárok ani neuvedomil, tak bol opojený radosťou, že má znovu zamestnanie. [J. Lenčo] 2. obyč. pl. nároky ▶ vyslovená žiadosť na splnenie, utvorenie niečoho, (vysoké) požiadavky, priania, želania: zvyšujú sa nároky na bývanie, na kvalifikáciu; vyhovieť nárokom klientov; uspokojovať nároky zamestnancov; Vorkoholici kladú na seba príliš vysoké nároky. [Pt 2003] □ mať (vysoké) nároky a) nárokovať si (veľa) b) veľa žiadať; robiť si nároky nárokovať si niečo
ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu) • uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesora • reflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníka • kniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúru • robiť si nárok • nárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postavenie • čakať: čaká na funkciu zástupcu • usilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho
nárok 1. p. právo 1 2. p. požiadavka 1
oprávnenie 1. čo dáva, poskytuje niekomu právo na niečo • nárok • právo (oprávnenie vyplývajúce obyč. zo zákona): mať oprávnenie, nárok, právo žiadať úľavu • právomoc (oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov) • kompetencia • pôsobnosť: získať potrebnú právomoc, kompetenciu; nevyplýva to z ich pôsobnosti • koncesia (oprávnenie na vykonávanie istej činnosti): podnikateľská koncesia • licencia (oprávnenie vyrábať, dovážať, používať cudziu značku a pod.): výrobná, dovozná licencia • povolenie: povolenie vstupu; povolenie predávať, obchodovať
2. p. dôvod
požiadavka 1. nevyhnutná, potrebná podmienka na utvorenie al. jestvovanie niečoho • potreba: vyhovovať požiadavkám, potrebám zdravej výživy; spĺňať požiadavky, potreby modernej doby • predpoklad: predpoklady demokracie • nárok: mať veľké nároky na vedomosti uchádzačov • kniž. postulát: dielo nevyhovuje postulátom dramatickej tvorby • kniž.: pretenzia • imperatív: to je imperatív dneška
2. p. vôľa 2, žiadosť 1
právo 1. oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami • nárok: právo, nárok na dovolenku, na odmenu
2. náuka o súhrne štátom ustanovených záväzných noriem a predpisov týkajúcich sa istého odboru al. obdobia • zastar. právoveda
nárok, -u m.
1. oprávnenie, právo: mať n. na prácu, na dovolenku, na oddych; Ony majú nárok na život! (Ráz.) Kto odmietne prijať prácu, ktorá sa mu núka, stráca nárok na podporu. (Jil.); práv. právny n., zakladať n.
● robiť si n. (n-y) na niečo (na niekoho) nárokovať si;
2. (obyč. v mn. č.) požiadavka, želanie, prianie: mať vysoké, malé, skromné n-y, byť skromný v n-och, klásť na niekoho (na niečo) vysoké n-y; robiť niečo bez n-u na presnosť, na odmenu, na úplnosť ap.; So vzdelanosťou rastú i nároky na väčšie šťastie. (Stod.) Zároveň sa zdvihli jeho umelecké nároky. (Karv.);
nárokový príd.: práv. n-á žaloba, n. spor
nárok m. oprávnená požiadavka, právo: Ti nemáš na to nárok (Kameňany REV); Aj ja mám na to nárok (Bobrovec LM); Šetki ďeťi majú nárok po roďičah ďeďiť (Návojovce TOP); Má nárog na potporu (Lukáčovce HLO)
nárok m požiadavka: proč by (mládenec) geich (anglikánov) pryklad na sobe nebral, kterich nároku wiry nasledowal (PeP 1770)