národnosť2, -ti ž.
1. príslušnosť k nejakému národu: byť slovenskej, českej, poľskej n-i; Pri svojom otcovi som sa presvedčil, aká ľahostajná je nevzdelanejšiemu človeku národnosť. (Jégé)
2. menšinový národ v štáte (napr. v býv. Uhorsku) al. časť národa žijúca mimo rámca svojho štátu: Úfal som, že Uhorsko obstojí tak, že národnosti dostanú autonómiu. (Jégé)
3. hist. spoločenstvo ľudí historicky sa utvorivšie v procese rozkladu kmeňových zväzov na základe spoločného jazyka a územia a rozvíjajúceho sa spoločenstva hospodárskeho života a kultúry;
národnostný príd. k 2, 3: n-é menšiny, skupiny, n. útlak, n-á otázka;
národnostne prísl.