národ -a m.
1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hosp., históriou, kultúrou a psychikou: slovenský n., slovanské, európske n-y; Organizácia Spojených n-ov, skr. OSN
2. národnosť (význ. 3), etnikum: sťahovanie n-ov
3. hovor. ľud, ľudia: na manifestácii bolo veľa n-a
4. hovor. expr. skupina ľudí, pren. i zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami ap.; spoločnosť, spoločenstvo: rybári sú svojrázny n., ženský n.; vrabce sú nespratný n.;
národný príd.
1. k 1, 2: n. jazyk, n-é jedlá, piesne; v názvoch Slovenské n-é divadlo, Slovenské n-é povstanie ap.
2. vlastenecký, nacionálny: n-é povedomie
3. týkajúci sa národa ako polit. celku, nositeľa št. moci: n. štát, n. program ochrany zdravia, n-é zjednotenie, n-é mužstvo; n-é záujmy; n-é hospodárstvo súhrn odvetví výr. a práce v danej krajine;
národne prísl.: n. povedomý;
národík -a m. zdrob. k 1, 2, 4 i expr.
národ -da pl. N -dy m. 1. ▶ najvyššia forma etnického spoločenstva ľudí, ktoré vzniklo na základe spoločného územia, jazyka, kultúry, hospodárstva, historického vývoja, spolupatričnosti, spoločnej identity: slovenský n.; slovanské, severské národy; malé, veľké národy; národy európskeho, ázijského kontinentu; dejiny, kultúra, budúcnosť nášho národa; láska, príslušnosť k národu; spolupráca, priateľstvo medzi národmi; formovanie moderných národov; oslobodenie utláčaného národa; pochopiť mentalitu národa; byť, stáť na čele národa; zjednotiť rozdelený, rozdrobený n.; je to veľmi pracovitý a húževnatý n.; Väčšina pokrmov [pri slávení Pesachu] má trpkú chuť, aby pripomínali osud ťažko skúšaného národa. [VNK 2001] □ polit., hist. československý národ nejestvujúci národ vytvorený ako dobový konštrukt a kodifikovaný ústavou Československej republiky z r. 1920 v zmysle politického národa; politický národ skupina obyvateľov pôvodom z rôznych častí sveta, rôznych národností a rás, ktorá od istého časového obdobia žije v jednom štáte □ Organizácia Spojených národov medzinárodná organizácia na zachovanie mieru a bezpečnosti vo svete a na rozvoj spolupráce medzi krajinami, skr. OSN; Žiadosti slovenského národa program Slovákov zostavený v Liptovskom Sv. Mikuláši r. 1848, adresovaný uhorskej vláde a obsahujúci národnopolitické, demokratické a sociálne požiadavky; Memorandum národa slovenského štátoprávny programový dokument prijatý na národnom verejnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine v r. 1861, ktorý žiada uhorskú vládu o autonómiu Slovenska a právo používať slovenčinu ako úradný a vyučovací jazyk 2. ▶ etnické, národnostné spoločenstvo, kmeň: staroveké, kočovné národy; nájazdy barbarských národov □ hist. sťahovanie národov obdobie rozsiahlych etnických presunov obyvateľov Európy a Ázie, najmä germánskych a slovanských kmeňov, koncom staroveku a začiatkom stredoveku, ↗ i fraz. 3. iba sg. hovor. ▶ široké vrstvy obyvateľstva, ľudia, ľud vo všeobecnosti; veľké množstvo ľudí: dedinský n.; bolo tam veľa národa; koľko národa sa tu zišlo!; Voľakedy tadiaľto prešlo národa. Ľudia sa tu stretávali, rozprávali. [A. Chudoba]; Tam [v Mikuláši] akoby všetok národ vyšiel do ulíc a nemal čo robiť, nuž korzoval hore-dolu. [P. Jaroš] 4. hovor. expr. ▶ skupina ľudí so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločenstvo: bezočivý n. nespratníkov; nový album poteší celý muzikantský n.; Nič mi nehovorte, nepoznám študentský národ prvý rok! [J. Puškáš]; pren. Začali vyrábať vtáčie búdky a rozvešiavať ich na stromy, aby vtáčí národ mal ochranu pred zimou. [Sme 1995] ◘ fraz. bibl. [Bohom] vyvolený národ (v Starej zmluve) pôvodne židovský národ rozšírený o Ježišovu cirkev; holubičí národ nevýbojný, mierumilovný, znášanlivý národ; žart. sťahovanie národov masové presuny ľudí, napr. počas sviatkov, dovoleniek ▷ národík -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr. k 1, 4: jedenapolmiliónový n.; maličký n. v strede Európy; Uchytiť sliepkam živnosť spred zobáka a s výsmešným štebotom odletieť. Národík nezbedný. [Ľ. Ondrejov]; Je to [sýkorky] hašterivý národík bystrých, obratných a nezbedných všadebolov. [KSl 1958]
ľudia dav, zhromaždenie ľudí • ľud • hovor.: ľudstvo • národ • svet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli
ľud 1. najširšie vrstvy obyvateľstva • hovor. národ: styk s ľudom, národom
2. p. ľudia
národ 1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou, psychikou • odb. etnikum (národné spoločenstvo): európske národy, etniká • kniž. plemeno: slovanské plemená • poet. rod • zastar. al. expr. nácia
2. p. ľud 1 3. p. ľudia
národ1, -a m.
1. historicky sa utvorivšie pevné spoločenstvo jazyka, územia, hospodárskeho života a psychického ustrojenia, ktoré sa prejavuje v spoločenstve kultúry (Stalin): slovenský, český, ruský, nemecký, francúzsky n., slovanské, germánske n-y, európske, ázijské n-y, staroveké n-y, sťahovanie n-ov; Spojené n-y štáty, ktoré sa po druhej svetovej vojne zaviazali starať sa o zachovanie mieru vo svete; Organizácia Spojených národov (OSN);
2. zastar. súhrn príbuzných národov al. národností (napr. u Ľ. Štúra): slovanský n.;
3. hovor. ľud, ľudia: dedinský, pospolitý n.; Izba bola plná národa. (Tim.) Predieral sa národom. (Taj.)
4. hovor. expr. spoločnosť, spoločenská skupina: Ej, veru je to mrcha národ, tí páni. (Jégé) Nevie to nič, tento ženský národ. (Kuk.); herecký národ (Letz); pren. Kvočky už starostlivo kvokajú, zvolávajúc svoj malý národ. (Vám.);
národík, -a m. zdrob. expr.
národ2, -a/-u m. arch. len v spojení od národa/-u od narodenia; oddávna, od nepamäti: On je už od národa chápavejší. (Taj.) V Zubrove od národa o maďarčine ani nechyrovali. (Taj.) Čierneho nemohla vystáť od národu. (Vaj.)
(jeden) národ; (bez) národa; (k) národu; (vidím) národ; (hej) národ!; (o) národe; (s) národom;
(štyri) národy; (bez) národov; (k) národom; (vidím) národy; (hej) národy!; (o) národoch; (s) národmi;