náplň -e ž.
1. látka, ktorou je niečo naplnené: n. náboja, pera, koláč s ovocnou n-ou
2. obsah (význ. 4), zmysel: myšlienková, pracovná n., život bez n-e
náplň -ne -ní ž. 1. ▶ látka, ktorou je niečo, obyč. nejaký prístroj al. zariadenie naplnené, tvoriaca podstatu funkcie zariadenia al. prístroja: vymeniteľná n. pera; atramentová, farebná n. do tlačiarne; mrazuvzdorná n. chladiča; lak s mechanickým rozprašovačom a náhradnou náplňou; rakety s náplňou farebných svetlíc; Vytiahol som zakúpenú injekčnú striekačku a ampulku s oranžovou náplňou. [M. Hvorecký] 2. ▶ potravinová hmota na zlepšenie chuti, zvýšenie výživovej hodnoty a pod., ktorou je nejaké jedlo naplnené, plnka: torta s orieškovou, šľahačkovou náplňou; čokoláda s netradičnými náplňami; návod na prípravu náplne do koláča; Muž ochutnal náplň do klobás, jaterníc a krvavničiek. [Týž 2009] 3. ▶ čo tvorí skutkový al. myšlienkový základ niečoho, čo predstavuje podstatu, zmysel niečoho; syn. obsah: zaujímavá n. exkurzie, prednášky; programová n. festivalu; hlavná n. činnosti občianskeho združenia; obsahová n. umeleckého diela; hodnotiť vecnú n. projektu; určiť tematickú n. seminára; Jeho pracovná náplň sa skladá z množstva drobných a rôznorodých povinností. [J. Lenčo]; Chcem mať vnúčatá. Boli by mi životnou náplňou. [K. Lászlová]; Sú osamelí [starí ľudia] a hľadajú zmysluplnú náplň dňa. [KN 2004]
náplň 1. p. výplň 2. p. zmysel 1, význam 1
obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš
2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmysel • význam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, význam • náplň: náplň práce • idea • myšlienka: idea, myšlienka diela • námet • téma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom
3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článku • resumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu
výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracov • výplnok: výplnok medzier v sadzbe • náplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňou • plnka (náplň do jedál): plnka do mäsa • stav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievka • hovor. vata (výplň textu, programu a pod.)
význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vety • zmysel: použiť slovo v istom zmysle • náplň: život bez náplne • kniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)
2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významu • dôležitosť • závažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutia • významnosť • význačnosť: významnosť, význačnosť poslania • váha: pripisovať niečomu veľkú váhu • vážnosť: vážnosť uznesenia • hodnota: hodnota vedeckého diela • veľkosť: mravná veľkosť človeka • dosah: čin veľkého spoločenského dosahu • formát: umelec svetového formátu • funkcia: dorozumievacia funkcia reči • kniž. značenie: značenie kongresu (Mráz) • kniž.: relevancia • relevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
náplň, -ne ž.
1. hmota, ktorou je niečo vyplnené, naplnené: vodík sa používa ako náplň balónov, n. rozbušky, náboja, rakety; kuch. cesto s ovocnou, tvarohovou ap. n-ou; el. tech. poistka so zrnitou n-ou;
2. nehmotný (myšlienkový, citový ap.) obsah, zmysel niečoho: myšlienková, ideová n., tematická, umelecká, citová n. prednášky, prejavu, článku, umeleckého diela ap.; dať niečomu (vhodnú, novú, primeranú) n.; Prázdny život som žila, bez náplne. (Hor.);
náplňový príd. k 1: tech. n. rám
(jedna) náplň; (bez) náplne; (k) náplni; (vidím) náplň; (hej) náplň!; (o) náplni; (s) náplňou;
(štyri) náplne; (bez) náplní; (k) náplniam; (vidím) náplne; (hej) náplne!; (o) náplniach; (s) náplňami;