nápis -u m. stručné písomné označenie, oznámenie: n. na vchode, firemný, náhrobný n.
nápis -su pl. N -sy m. ▶ krátka písomná informácia umiestnená na nejakom al. pri nejakom predmete al. objekte, týkajúca sa tohto predmetu al. objektu, prípadne jeho blízkeho okolia: veľký, výrazný n.; n. na náhrobku epigraf; reklamný neónový n.; pomník bez nápisu; hanlivé, protestné nápisy; stĺp s latinským nápisom; dvojjazyčné nápisy v etnicky zmiešaných oblastiach; varovné nápisy o škodlivosti fajčenia; vyryť, nastriekať n.; pripevniť, nalepiť, umiestniť, strhnúť n.; prečítať, rozlúštiť do kameňa vytesaný hieroglyfický n.; sprejové nápisy hyzdia múry budov; nosí módne tričká s rozličnými nápismi; Vrátili sa na pevninu, do dočasného sídla vyzdobeného zeleňou a nápismi na uvítanie. [V. Krupa] ▷ nápištek -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Umný, milý nápištek, nad ktorým sa mladá pani v budúcnosti často mala zamýšľať. [A. Lacková-Zora]
nápis, -u m.
1. jazykový prejav napísaný na nejakom predmete (obyč. o niečom stručne informujúci): firmový, náhrobný, ozdobný n.; V každom obloku vagóna viseli tabuľky s nápisom: „Len pre žiakov“. (Vam.) Neveľký železný kríž nesie nápis: „Tu odpočíva v Kristu Anton Tichý, učiteľ.“ (Taj.);
filol. hist. stará písomná pamiatka, vyrytá do kameňa al. do iného trvanlivého materiálu: grécke, semitské n-y, klinové n-y;
2. zried. nadpis, titul: Prečítala nápis knihy. (Tim.);
nápisový príd.: n-é texty
(jeden) nápis; (bez) nápisu; (k) nápisu; (vidím) nápis; (hej) nápis!; (o) nápise; (s) nápisom;
(tri) nápisy; (bez) nápisov; (k) nápisom; (vidím) nápisy; (hej) nápisy!; (o) nápisoch; (s) nápismi;