nápadník -a mn. -ci m. kto sa o niečo, o niekoho uchádza, uchádzač: dievča má n-a pytača;
nápadníčka -y -čok ž.;
nápadnícky príd.
nápadník -ka pl. N -íci A -kov m.
nápadník -ka pl. N -íci A -kov m. ▶ muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy: bývalý, ohrdnutý, potenciálny, vážny n.; odmietať, odháňať nápadníkov; naraz má dvoch nápadníkov; Okolo nej sa točí veľa nápadníkov. [P. Štrelinger] ▷ nápadníčka -ky -čok ž.: odmietnutá n.; Snažím sa nahovárať si, že nejaké nápadníčky ešte mám. [VNK 2001]
gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je málo • expr. rytier: správať sa ako rytier • džentlmen, pís. i gentleman
2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy • nápadník • hovor.: kurizant • fešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov
3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných • hovor. grand: robiť gavaliera, granda
nápadník kto sa o niečo, o niekoho uchádza • uchádzač: nápadník trónu, uchádzač o trón • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • ženích: nájsť si ženícha • hovor. štramák • subšt. šamster • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)
uchádzač kto sa o niečo uchádza • kandidát • čakateľ: uchádzač o miesto, o štátne občianstvo; kandidát na poslanca • žiadateľ: vyhovieť žiadateľovi • ašpirant: ašpirant na majstrovský titul • koncipient (uchádzač o advokátstvo) • nápadník: dievča má nápadníka • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • zastar. uchádzateľ (Vajanský) • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)
ženích muž, ktorý sa žení • mladoženích • mladý zať: (mlado)ženích a nevesta • vyvolený: drží sa za ruku svojho vyvoleného • nápadník
nápadník, -a, mn. č. -ci m. kto sa o niečo uchádza, kto sa niečo snaží získať, dosiahnuť, uchádzač: n. na dedičstvo, n. na trón, n. trónu; mať n-a (o dievčati);
nápadníčka, -y, -čok ž.;
nápadnícky príd.;
nápadníctvo, -a str. práv. systém dedenia, pri ktorom celá usadlosť prechádza na jedného dediča
nápadník m. 1. dedič; spolumajiteľ: Mňä ako nápadňíka po ocovi kceľi o šetko priviesť, ľenže ňemuohľi (Bziny DK); Vet tam_e nápanníkóv, budú sa ti večne vihrážat, na mén si postav! (Trenč. Závada TRČ) 2. záujemca o dievča, ženu, milý: Mala ona doz nápaňňíkov, ale jej maťeri sa aňi jeden ňelúbev (Lapáš NIT); Mala takého starého zadzobaného nápanníka, ale sa jéj zmišev (Červeník HLO)
nápadník m 1. kto niekoho napáda: čzo čzinit budess, kdi w ustreti tobe prindu hrozni ti ukrutni a nemilosrdni napadniczy, nasilniczi? (ŽA 1732) 2. práv čoho, na čo kto si uplatňuje na niečo svoj nárok: statek pozustal stranam pokrwnim, ktery (sú) toho statku napadniczi prawy (TRENČÍN 1571); (postavil som) syna meho yako napadnjka peniez (B. BYSTRICA 1610); (chcem bratov) w pokognem a bezpečnem užitku predepsaneho meho ureku zadržety a proty wssem prawnjm impetitorom a napadnikom obhagowaty (ABRAMOVÁ 1711); pakli bich nemohel zložity (peniaze), aneb nechtel, nep moga manželka anep potomczy mogy anep napadniczy, dawam slobodu Gich Milostyam z (môjho) statku slobodne wzatj (PARÍŽOVCE 1746); succesor: nápadnjk (PD 18. st); -ica, -íčka ž k 2: czeru mogu za napadnicžku ustanowela sem (N. MESTO n. V. 1729); my niže psane Geho Milosty pana Josepha Visniovsky yakožto pana tatika nasseho naturalniho czery a (v) statku diedicžnem nepochibne succesorkine aneb napadnicze viznavame listem timto (SKALICA 1760)