nános -u m. množstvo vzniknuté nanesením: n. prachu, bahna;
pren. n. stariny, meštiactva
nános množstvo vzniknuté nanesením: nános prachu • naplavenina • náplav • náplava (niečo naplavené): riečna naplavenina, náplava • zastar. námel: piesočnatý námel (Jesenská) • moréna (ľadovcový nános) • bahno (nános na dne močiarov) • zámet (Hviezdoslav)
nános, -u m. vrstva, hromada niečoho, vzniknutá nanesením (najmä o pôde naplavenej vodou): n. piesku, bahna, riečny n., n. rieky, vetra; brehy pokryté nánosom piesku (Ondr.); pren. n. stariny na niečom, n. stáročí, vekov; Svieža kultúra národná zmietla umelý nános cudzinstva. (Kuk.); n. meštiactva;
nánosový príd.: n-á zemina
(jeden) nános; (bez) nánosu; (k) nánosu; (vidím) nános; (hej) nános!; (o) nánose; (s) nánosom;
(štyri) nánosy; (bez) nánosov; (k) nánosom; (vidím) nánosy; (hej) nánosy!; (o) nánosoch; (s) nánosmi;