nános -u m. množstvo vzniknuté nanesením: n. prachu, bahna;
pren. n. stariny, meštiactva
nános -su pl. N -sy m. 1. i geol. ▶ vrstva, množstvo niečoho vzniknuté nanesením: hrubý, jemný, súvislý n. farby, prachu, špiny; ľadovcové, štrkové nánosy; zbaviť potrubie niekoľkoročného nánosu vodného kameňa; odkopať, odstrániť n. hliny; Zvon oškriabali od koralových nánosov a dôkladne ho očistili. [V. Krupa]; Záchranári odstraňujú nánosy bahna a pátrajú po nezvestných. [Sme 2003] 2. trochu expr. ▶ čo sa (za dlhší čas) dodatočne pripojilo, pridalo k pôvodnému základu a niekedy ho i negatívne zmenilo: civilizačný, dobový, historický, kultúrny n.; prekonávať nánosy starých zvyklostí; Kým sa [človek] vyhrabe z nánosu cudzích múdrostí, má polovicu života za sebou. [H. Dvořáková]; [Autori] sú oslobodení od predsudkov, autocenzúry a ideologických nánosov. [D. Taragel]
nános množstvo vzniknuté nanesením: nános prachu • naplavenina • náplav • náplava (niečo naplavené): riečna naplavenina, náplava • zastar. námel: piesočnatý námel (Jesenská) • moréna (ľadovcový nános) • bahno (nános na dne močiarov) • zámet (Hviezdoslav)
nános, -u m. vrstva, hromada niečoho, vzniknutá nanesením (najmä o pôde naplavenej vodou): n. piesku, bahna, riečny n., n. rieky, vetra; brehy pokryté nánosom piesku (Ondr.); pren. n. stariny na niečom, n. stáročí, vekov; Svieža kultúra národná zmietla umelý nános cudzinstva. (Kuk.); n. meštiactva;
nánosový príd.: n-á zemina
(jeden) nános; (bez) nánosu; (k) nánosu; (vidím) nános; (hej) nános!; (o) nánose; (s) nánosom;
(dva) nánosy; (bez) nánosov; (k) nánosom; (vidím) nánosy; (hej) nánosy!; (o) nánosoch; (s) nánosmi;