Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

náležitý príd. taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: n. postup, n. tvar slova, n-á pozornosť;

náležite prísl.;

náležitosť -i ž.

1. iba jedn. k náležitý: n. postupu

2. potrebná, príslušná vec: zariadenie so všetkými n-mi

náležitosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je náležité, čo zodpovedá istým potrebám, požiadavkám, kritériám al. istej situácii; syn. primeranosť, vhodnosť; op. nenáležitosť: n. ocenenia; prekontrolovať n. postupu, zásahu; nepochybovať o náležitosti zariadenia; spoločenská n. či nenáležitosť jej návštev ju nezaujímala; Bola z hĺbky duše presvedčená o náležitosti svojho konania. [A. Pavelková]
2. i práv. ▶ čo k niečomu patrí, čo s niečím súvisí, príslušná, potrebná vec: základné náležitosti kúpnej, pracovnej zmluvy; spĺňať, dodržať všetky právne, zákonné náležitosti; vybaviť na úrade potrebné náležitosti; upraviť platové náležitosti pracovníkov; žiadosť neobsahovala formálne, predpísané náležitosti; len jedna n. tu chýba; podstatnou náležitosťou závetu je určenie dediča; Mal fotografický aparát, mal tmavú komoru so všetkými náležitosťami. [M. Urban]

náležitosť, -i ž.

1. príslušná, patričná, potrebná vlastnosť al. vec: práv. n-i zmluvy, zmenky; voj. n-i vojaka čo vojakovi podľa predpisov patrí;

2. bez mn. č. správnosť, primeranosť, vhodnosť

(jedna) náležitosť; (bez) náležitosti; (k) náležitosti; (vidím) náležitosť; (hej) náležitosť!; (o) náležitosti; (s) náležitosťou;

(dve) náležitosti; (bez) náležitostí; (k) náležitostiam; (vidím) náležitosti; (hej) náležitosti!; (o) náležitostiach; (s) náležitosťami;