náležitý príd. taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: n. postup, n. tvar slova, n-á pozornosť;
náležite prísl.;
náležitosť -i ž.
1. iba jedn. k náležitý: n. postupu
2. potrebná, príslušná vec: zariadenie so všetkými n-mi
náležitosť -ti -tí ž.
náležitosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je náležité, čo zodpovedá istým potrebám, požiadavkám, kritériám al. istej situácii; syn. primeranosť, vhodnosť; op. nenáležitosť: n. ocenenia; prekontrolovať n. postupu, zásahu; nepochybovať o náležitosti zariadenia; spoločenská n. či nenáležitosť jej návštev ju nezaujímala; Bola z hĺbky duše presvedčená o náležitosti svojho konania. [A. Pavelková] 2. i práv. ▶ čo k niečomu patrí, čo s niečím súvisí, príslušná, potrebná vec: základné náležitosti kúpnej, pracovnej zmluvy; spĺňať, dodržať všetky právne, zákonné náležitosti; vybaviť na úrade potrebné náležitosti; upraviť platové náležitosti pracovníkov; žiadosť neobsahovala formálne, predpísané náležitosti; len jedna n. tu chýba; podstatnou náležitosťou závetu je určenie dediča; Mal fotografický aparát, mal tmavú komoru so všetkými náležitosťami. [M. Urban]
náležitosť, -i ž.
1. príslušná, patričná, potrebná vlastnosť al. vec: práv. n-i zmluvy, zmenky; voj. n-i vojaka čo vojakovi podľa predpisov patrí;
2. bez mn. č. správnosť, primeranosť, vhodnosť
náležitosť ž. zried. majetok s príslušenstvom: Tak som śe rozhot, že predam calu naležitosc, bo uš som stari (Prešov)