náležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 3), prislúchať: n. k váženým občanom; n-í mu vďaka, odmena
náležať -ží -žia -žal -žiac -žiaci -žanie nedok.
náležať -ží -žia -žal -žiac -žiaci -žanie nedok. kniž. 1. (komu, čomu) ▶ byť majetkom, vlastníctvom niekoho, patriť; syn. prislúchať: pozemok náleží susedom, družstvu; Na čo položila čo len prst - náležalo jej. [H. Zelinová] 2. (komu, čomu) ▶ vzťahovať sa na niekoho, na niečo, byť určený, patriť; syn. prislúchať: náleží mu plný invalidný dôchodok; táto činnosť náleží obchodnej inšpekcii; správa majetku náleží obci; toto im právom náleží; prijali ho s poctami, aké náležia najvýznamnejším osobám; Predpokladám, že sa ujme vodcovstva, ktoré mu náleží. [A. Vášová]; Keď sa človek prezentuje taký, aký je, väčšinou dostane prácu, aká mu náleží. [NB 2009] 3. (k čomu; do čoho) ▶ byť členom nejakého spoločenstva; byť súčasťou niečoho, byť niekam zaradený, patriť; syn. prislúchať: n. k povojnovej generácii; niektoré objekty môžu n. do viacerých kategórií; Epištola náleží k najbohatším literárnym žánrom. [I. Kadlečík]; Náleží k nim [insígniám] znak univerzity a fakúlt, pečať univerzity, reťaze a žezlá akademických funkcionárov. [Poľ 2009] ◘ fraz. ako náleží ako treba, ako sa patrí, ako je vhodné
náležať p. patriť 1, 2
patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovi • kniž.: náležať • prináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našiel • prichodiť • chodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí
2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetencie • kniž.: prislúchať • náležať • prináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obci • zaraďovať sa • začleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité
3. p. týkať sa 1
náležať, -í, -ia nedok. kniž.
1. (komu) byť majetkom, vlastníctvom niekoho, patriť, prináležať niekomu: (Domec) náležal pánu farárovi. (Šolt.) Nesmieš náležať žiadnej žene bez mužskej gavalierskosti. (Greg.)
2. (ku komu, k čomu, zried. i medzi koho, medzi čo) byť časťou, členom nejakého celku, patriť: Pán Niczky náležal k ľuďom, o ktorých sa vravelo, že sú interesantní. (Kuk.) Otec Chrumkaj náleží medzi najvážnejších zajačích obyvateľov hája. (Gab.)
3. (komu) vzťahovať sa na niekoho, prislúchať, patriť niekomu: Rozkaz a vláda náleží Umkovi. (Sládk.) Sympatia náležala demonštrujúcemu davu. (Jil.); náleží mu odmena, vďaka za niečo
● kniž. zried. ako náleží ako treba, ako sa patrí
náležať nedok. miest. strsl, šar prináležať, patriť: Ňemačkaj sa s tín koňom, veť ti doma ňidž ňenáľeží (Detva ZVO); Ta śi mi zrobil toto koľeso, teras povic, že co ci naľeži (V. Šariš PRE)
náležať ndk 1. komu, na koho patriť do kompetencie niekoho, byť záležitosťou niekoho: o těch wěcech, které mužskému pohlawy naleža (MP 1718); učeníci rozgimalj o hodnostech a prednostj, ktera na nich nenaležela (CS 18. st) 2. komu, na koho patriť niekomu, byť vlastníctvom, majetkom niekoho: naležela bola taže krawa na dyewczatko od prwssyeg (manželky) zplozene (ŽILINA 1698); tess powinni gsu schaffare pozor dati, aby robotnici wice strownich penezi gako gim naleži nebrali (CA 17. st); kdo stok w tegže wäži suczy a mlinaru naležegiczi zlomil (VELIČNÁ 1724) 3. k čomu prislúchať k niečomu; byť súčasťou, zložkou niečoho: ventralis: čo k bruchu a žaludku náležj (KS 1763); weci, které k wjri náležá (BlR 18. st) 4. v čom záležať, spočívať v niečom, pozostávať z niečoho (o povinnostiach): cinz pak ten naš predešly, davky a roboty v tom naležia (s. l. 1771) 5. (na koho, čo) neos patriť sa, svedčať sa, byť náležité: Jakuba prosym, aby matku swu chowal, yak na to nalezi (ŽK 1518); chceme pauwati, gako na poctiwych waldpurgiarow naležj (BOCA 1623); matku swu, gak na dobreho syna naležj, k smrti priznywe dochowal (BÁNOVCE n. B. 1665); musim wiznat, že sem ten den mel gak nálezi wesele diwadlo (VP 1764); (syn) mne y manželku mogu, gako na syna naležj, y z geho manželkou ctil a šanowal (TURANY 1789 E) 6. neos s inf treba, ako sa patrí: to nam znati nalezy, že (TC 1631); o conjugacých z přjkladu náležj se včiti (MZP 1696)