Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

nálada -y -lad ž.

1. celkové citové, psychické rozpoloženie: dobrá n., mať smutnú n-u, podliehať n-ám

2. dobrá vôľa, veselosť, rozjarenosť: skaziť si, stratiť n-u

3. zmýšľanie, postoj: n. vo verejnosti, v spoločnosti

4. celkový (citovo pôsobiaci) ráz: n. obrazu, krajiny

byť v (ružovej) n-e, dostať n-u byť veselý, podnapitý;

náladička -y ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nálada ‑y ‑lad ž.; náladička ‑y ‑čiek ž.

nálada -dy nálad ž. 1. i psych.celkový psychický a emocionálny stav dlhšieho trvania a menšej intenzity spôsobený najrozličnejšími vonkajšími podmienkami i vnútornými faktormi, duševné rozpoloženie ovplyvňujúce prežívanie a činnosť človeka: melancholická, depresívna, úzkostná n.; pochmúrna, stiesnená, porazenecká n.; dnes nemám náladu hádať sa s tebou; Šéfka sa obzrela, tvár jej zalialo prekvapenie a zlá nálada. [A. Bednár]; Človek, ktorý dokáže ovládať svoje nálady, pocity, ani pod vplyvom stresu neznervóznie. [RaŠ 2006]
2. ▶ kladné rozpoloženie mysle, dobrá vôľa, chuť na niečo, rozjarenosť, veselosť: povznesená n.; nedať si pokaziť náladu; choroba dieťaťa jej nepridala na nálade; Pochodovali a dážď sa lial. Zmočil ich na kožu, ale nezmyl z nich dobrú náladu. [J. Zdražil]
3. trochu kniž.celkový charakter spoločenského ovzdušia, v ktorom sa niekto nachádza; okolnosti, za ktorých sa niečo deje; vyjadrenie (kolektívneho) postoja: protiamerická, protirómska n.; vyvolávať protivládne nálady; navodzovať priateľskú náladu; zisťovať predvolebnú náladu obyvateľstva; národ je v optimistickej nálade; Nálada bola dosť bojová, ľudia podráždene reagovali na všetko. [Vč 1978]
4. trochu kniž.celkový charakter, ráz toho, čo citovo pôsobí na prijímateľa, atmosféra: n. románu, filmu; sviatočná, vianočná n.; charakterizovať náladu impresionistického obrazu; vládne tvorivá n.; Je taký zachmúrený, ospanlivý jesenný deň. Dušičková nálada. [J. Gregorec]
fraz. byť bez nálady nemať dobrú vôľu; byť v ružovej nálade a) byť veselý b) mať trochu vypité; mať po nálade al. a je po nálade stratiť dobrú vôľu (obyč. pod vplyvom nejakej nepríjemnej udalosti); nálada [je] pod psa/na bode mrazu vytvorila sa zlá atmosféra
náladička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: rozjarená, bujará n.; Mládenci, ktorí zrejme v náladičke zabudli mrknúť na hodinky, zaplatili za rušenie nočného pokoja blokovú pokutu. [Sme 2010]

duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

7. p. osobnosť 1


nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

4. p. ráz


ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nálada, -y, -lad ž.

1. citové rozpoloženie, duševný stav: dobrá, veselá, povznesená, zlá n., byť dobrej n-y, mať radostnú, smutnú n-u, byť v bezstarostnej, optimistickej, ružovej n-e, podliehať, oddávať sa (chvíľkovým) n-ám;

2. veselé duševné rozpoloženie, dobrá vôľa, veselosť, rozjarenosť: mať, nemať, stratiť n-u; Skazil si nám náladu. (Stod.) Po obede prišla muzika a nálada účinkom piva sa zvyšila. (Urb.)

3. zmýšľanie, presvedčenie, postoj (k niekomu, k niečomu): revolučná n. más; Náladu ľudu bolo mi zvedieť. (Hviezd.) Nálada vo Viedni bola hodne protimaďarská. (Škult.)

4. všeobecný, celkový ráz (najmä vzhľadom k pôsobivosti na city): Nálada okolia ligotavá. (Rys.); n. obrazu, krajiny, básne

Morfologický analyzátor

nálada podstatné meno, ženský rod

(jedna) nálada; (bez) nálady; (k) nálade; (vidím) náladu; (o) nálade; (s) náladou;

(štyri) nálady; (bez) nálad; (k) náladám; (vidím) nálady; (o) náladách; (s) náladami;

nálada
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nálada
G (bez) nálady
D (k) nálade
A (vidím) náladu
L (o) nálade
I (s) náladou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nálady
G (bez) nálad
D (k) náladám
A (vidím) nálady
L (o) náladách
I (s) náladami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor