nálada, -y, -lad ž.
1. citové rozpoloženie, duševný stav: dobrá, veselá, povznesená, zlá n., byť dobrej n-y, mať radostnú, smutnú n-u, byť v bezstarostnej, optimistickej, ružovej n-e, podliehať, oddávať sa (chvíľkovým) n-ám;
2. veselé duševné rozpoloženie, dobrá vôľa, veselosť, rozjarenosť: mať, nemať, stratiť n-u; Skazil si nám náladu. (Stod.) Po obede prišla muzika a nálada účinkom piva sa zvyšila. (Urb.)
3. zmýšľanie, presvedčenie, postoj (k niekomu, k niečomu): revolučná n. más; Náladu ľudu bolo mi zvedieť. (Hviezd.) Nálada vo Viedni bola hodne protimaďarská. (Škult.)
4. všeobecný, celkový ráz (najmä vzhľadom k pôsobivosti na city): Nálada okolia ligotavá. (Rys.); n. obrazu, krajiny, básne