náklonnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. (i ku komu) ▶ pozitívny citový vzťah k niekomu, niečomu, obľuba, priazeň, sympatia: hlboká, otvorená, prirodzená, úprimná, veľká n.; bratská, priateľská, obojstranná n.; n. k nežnému pohlaviu; opätovať, pocítiť, prejaviť niekomu n.; získať si, stratiť n. kolegov; netajiť sa svojou náklonnosťou; Z ich rozhovoru vyžarovala úprimnosť a vzájomná náklonnosť. [J. Géci]; Spolužiak, ku ktorému som prechovávala utajovanú náklonnosť. [E. Farkašová]
2. (i k čomu) ▶ prirodzený sklon k niečomu, záujem o niečo, záľuba: veľká n. k športu; hodnotiť povahov črty, náklonnosti partnera; umelec sa vyznáva zo svojej náklonnosti k folklóru; Nemožno opísať, ako sa [kat] trápil, keď syn prejavoval k dedičnému povolaniu náklonnosť. [J. Lenčo]; Dozvedáme sa, ako sa menili čitateľské náklonnosti budúceho spisovateľa. [LT 1998]
3. (i k čomu; na čo) ▶ vrodená al. získaná dispozícia, sklon ľahko podľahnúť, najmä niečomu negatívnemu, neželanému; syn. náchylnosť: dedičná n. na alergiu; bojovať proti zlým náklonnostiam; Ako bezdomovec skončil pre náklonnosť k alkoholu olympijský víťaz vo veslovaní. [Sme 2009]