nákaza -y -kaz ž. vniknutie choroboplodných zárodkov do živého organizmu, infekcia: nebezpečenstvo n-y, chrániť sa pred n-ou, podľahnúť n-e;
nákazový príd.
nákaza -zy nákaz ž.
nákaza -zy nákaz ž. 1. (i čím) ▶ prenos infekcie, zasiahnutie organizmu choroboplodnými zárodkami spôsobujúcimi ochorenie, nakazenie, nakazenie sa: n. kontaminovanou vodou, stravou; vylúčiť možnosť, riziko nákazy; pribúdajúce prípady nákazy; predísť možnej nákaze pri manipulácii s biologickým materiálom 2. ▶ rýchlo sa šíriace infekčné ochorenie, nákazlivá choroba, infekcia: nebezpečná vírusová, bakteriálna n.; kvapôčková n. šírená hlienom pri kýchaní al. vykašliavaní; črevné nákazy; parazitárne nákazy šírené parazitmi, napr. kliešťami; nákazy prenosné zo zvierat na človeka; odhaliť pôvodcu, zdroj nákazy; očkovanie proti pneumokokovým nákazám; Chirurgický zákrok odstránil ložisko hnisavej nákazy, do rany mu primár vložil drenáž. [P. Sever] □ lek. nemocničné nákazy druhotné nákazové (obyč. stafylokokové) ochorenia pacientov v nemocnici vznikajúce z nedostatočnej hygieny prostredia 3. ▶ hromadný výskyt istého infekčného ochorenia, epidémia: morová n.; obete cholerovej nákazy; strašná stredoveká n. vyhubila takmer tretinu obyvateľstva Európy 4. i psych. ▶ nevedomé preberanie správania jednotlivca inými ľuďmi; napodobňovanie chorobných predstáv a ďalších príznakov: emocionálna, citová, davová n.; n. masovej hystérie; ľudia sú veľmi manipulovateľní, ak podľahne malá skupina, n. sa šíri ďalej
nákaza vniknutie choroboplodných zárodkov do živého organizmu • infekcia: chrániť sa pred nákazou, infekciou • epidémia (hromadná nákaza): chrípková epidémia • mor (v minulosti epidemická choroba vôbec)
nákaza, -y, -kaz ž. nákazlivá choroba, infekcia, epidémia: morová, tuberkulózna n., nebezpečenstvo n-y, chrániť sa pred n-ou; pren. Roznáša nákazu nepokoja. (Jil.);
nákaza ž. nákazlivá choroba, epidémia: Akási nákaza na svet prišla a ľuďia mreli zaradom (Ležiachov MAR); Volakedi chodzili po ludoch šelijaké nákazi jako mor a kolera (Ružindol TRN)
nákaza ž, nákaz m 1. nákazlivá choroba, epidémia: contagio: morowa nakaza (WU 1750); contagium: nákaz (TiS 1788) 2. prenesenie nákazlivej choroby, infekcia: gá sem neomylně zkusyl, že bez nákazu (svrab) zploditi se může (TiS 1788); nakazenost a welka hnilost powetri gegich (živočíchov) gest materia a take pričina buduceho nakazu zigjcich (PR 18. st)