Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nájsť -jde -jdu -jdi! našiel -jdený dok.

1. hľadaním al. mimovoľne objaviť, uvidieť: n. stratenú vec, cestu, n. doma hosťa; n-l ju plakať; nen. na niečom chybu (-y) nezistiť

2. hľadaním al. mimovoľne získať: n. si muža, prácu, n. východisko

n. sám seba spoznať sa, svoje schopnosti ap.; n. smrť, svoj hrob niekde zomrieť; nen. si miesta byť nespokojný; kto hľadá, n-e;

nedok. nachádzať -a, nachodiť

// nájsť sa

1. ocitnúť sa: n. sa v kritickej situácii

2. vyskytnúť sa: n-u sa takí, čo uveria

n. sa na ulici byť bez domova al. bez práce; obyč. pejor. tí sa našli sú rovnakí, rozumejú si (v zlom);

nedok. nachádzať sa, nachodiť sa2: kde sa n-a bod? kde leží?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nájsť ‑jde ‑jdu ‑jdi! našiel nájdený dok.

nájsť nájde nájdu nájdi! našiel našla nájduc nájdený nájdenie dok.


nájsť sa nájde sa nájdu sa nájdi sa! našiel sa našla sa nájduc sa nájdenie sa dok.


nájsť si nájde si nájdu si nájdi si! našiel si našla si nájduc si nájdený nájdenie si dok.

nachádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo, koho (kde)) ▶ zámerne, hľadaním al. nečakane, náhodou zisťovať prítomnosť niečoho, niekoho; opakovane al. postupne objavovať: n. cestu von; hľadá ženu a nachádza ju živú; napokon nachádza nezvestného pri rieke; Občas nachádzam v knihe alebo v časopise zabudnutý zdrap papiera. [E. Farkašová]; Hľadá, díva sa, až raz sa naňho šťastie usmeje - nachádza bronzovú sekeru. [V. Ferko]; Hneď im príde na um, že som i peniaze našiel, lebo obyčajne v také dni nachádzajú ľudia poklady. [Sln 1972]; Zvernice sa často zakladajú na nevhodných stanovištiach, napríklad v bučinách, kde zver nenachádza dostatok obživy. [PaR 2011]
2. (čo, koho (kde)) ▶ hľadaním, skúmaním al. uplatňovaním vedeckých poznatkov prichádzať na niečo nové, neznáme, utajené, odhaľovať, objavovať: n. významy, obrazy v básni; Robím si teraz problémy, nachádzam ťažkosti, skryté chyby, nedostatky. [J. Gregorec]
3. (čo; v zápore i čoho) ▶ premýšľaním, uvažovaním prichádzať na niečo; mimovoľne k niečomu dospievať: n. východisko zo situácie; n. príčinu niečoho; zatiaľ nenachádzam riešenie; nenachádzam (vhodné) slovái fraz.; nikde nenachádzala útechy; súčasťou tvorivého experimentu je hľadanie a nachádzanie pravdy o sebe; Dosiaľ len hľadala a nenachádzala. [V. Švenková]
4. (čo (v čom; v kom; u koho)) ▶ získavať, dosahovať isté duševné hodnoty (často pre vnútorné uspokojenie), nadobúdať: n. radosť, potešenie v cestovaní; n. spokojnosť v prítomnom okamihu; n. podporu v rodine; n. pochopenie, porozumenie u priateľov; V brechote psov nachádza hrejivé rozptýlenie. [P. Andruška]; Aký bol teda môj sobáš, keď ani teraz nenachádzam v sebe silu pomenovať ho pravým menom. [H. Zelinová]; Vtedy som bol presvedčený, že moja drina má zmysel, a nachádzal som v nej isté čaro. [I. Habaj]nachádzať uplatnenie uplatňovať sa
fraz. nachádzať si cestu/cestičku k niekomu začínať niekomu rozumieť, zbližovať sa s niekým; nenachádzať pokoj/pokoja a) trápiť sa pre niečo, pre niekoho b) byť niekým prenasledovaný; nenachádzam slov výraz znechutenia, ktorý vyjadruje pohoršenie nad niečím, z niečoho, obyč. z morálne zlého, neprijateľného konania inej osoby al. osôb
dok.nájsť


nachádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok. 1. (v čom) ▶ jestvovať v istom stave, v istej, obyč. nepriaznivej, zložitej situácii, byť, ocitať sa: n. sa v kritickom stave, na pokraji nervového zrútenia; rodina sa nachádza v hmotnej núdzi; firma sa nachádza v konkurze; A čo keď sa dotyčný momentálne nachádza v hlbokej depresii? [Anton Hlinka]; Tematizuje zložitosť historickej situácie, v ktorej sa [Slovensko] nachádzalo v období autonómie. [M. Bátorová]
2. (kde) ▶ (obyč. o človeku) byť niekde fyzicky prítomný, zdržiavať sa na určitom mieste, ocitať sa; syn. vyskytovať sa: n. sa v tesnom priestore; n. sa v cudzine, na Slovensku; nevieme, kde sa momentálne nachádza; na pozemku sa nachádza strážny pes; práve sa nachádzame na futbalovom štadióne; nachádzajú sa iba v polovici cesty; Udelil amnestiu trom zo štyroch, ktorí sa ešte nachádzali vo väzení. [R. Dobiáš]
3. (v čom) ▶ byť prítomný v istom prostredí, v prírode; jestvovať niekde v istej podobe; syn. vyskytovať sa: v atmosfére sa voda nachádza vo všetkých troch skupenstvách; v prírodných podmienkach sa niektoré chemické prvky takmer nenachádzajú; Bolo treba zistiť vek obetí, či sa v krvi nenachádza alkohol alebo iné toxické látky. [NP 1994]
4. (kde) ▶ (o veciach) jestvovať na istom mieste, v istej polohe; syn. byť, ležať, stáť, rozprestierať sa: kniha sa nachádza na polici; predávaný byt sa nachádza na prízemí; pred budovou sa nachádzajú lavičky, parkovacie miesta; divadlo sa nachádza na nábreží Dunaja; na severe krajiny sa nachádzajú hory; navštíviť mestá nachádzajúce sa južne od Prahy
5. mat. (koľkokrát v čom) ▶ (pri vyjadrovaní podielu) vyskytovať sa v istom celku ako menšia časť (deliteľ) deleného čísla, byť: koľkokrát sa nachádza 430 v 3 300?
dok. k 1, 2nájsť sa


nájsť nájde nájdu nájdi! našiel našla nájduc nájdený nájdenie dok. 1. (koho, čo (kde)) ▶ zámerne, hľadaním al. nečakane, náhodou objaviť, zbadať niekoho, niečo, natrafiť na niekoho na niečo: n. schované dieťa; n. stratený dáždnik; n. na povale staré fotografie; n. úkryt, útočisko pred dažďom; n. cestu späť, von z niečoho; n. na mape ulicu, adresu; pomôžte n. zatúlaného psíka; ťažko nájdeš niečo lepšie; našiel ju plakať; v redakcii už nikoho nenašiel; vrátiť nájdenú vec majiteľovi; publ. mužstvo nenašlo premožiteľa neprehralo; Nemôžu nájsť v pamäti nijaké cudzie slovo, ktorým by sa blysli. [V. Šikula]; Viem, že cestujete po celom Slovensku, ale občas vás vari nájdeme doma? [M. Danieliszová-Jesenická]; Príbuznú dušu v domove nenašla. [Pd 1994] nestretla
2. (čo, koho (kde)) ▶ pátraním, skúmaním, uplatnením nových poznatkov zistiť, prísť na (doteraz) neznámu, skrytú al. utajovanú osobu, vec, objaviť, odhaliť: n. nezvestnú dievčinu; n. páchateľov; n. stopy; n. skrýšu pašerákov; n. poklad; n. bohaté náleziská zlata, zásoby ropy; n. nový zdroj energie; n. chybu v počtoch, v účtoch, v zozname; n. v krvi stopy po dopingu; policajti našli v zadržanom aute zbrane; Nájdem ich a potrestám. [J. Lenčo]
3. i nájsť si (koho, čo (kde)) ▶ úsilím, cieľavedomým hľadaním, premysleným počínaním získať, zaobstarať (obyč. vo svoj prospech): n. (si) opatrovateľku k deťom; n. kupca na dom; n. vhodného kandidáta; n. sponzora, partnera na podnikanie; n. odberateľa pre svoje výrobky; n. si ubytovanie; n. v rozpočte peniaze na opravu školy; nájdite si čas na oddych, na šport; n. si zamestnanie nie je jednoduché; nový domov našli v cudzej krajine; mal veľké šťastie, že našiel spolupracovníka, s ktorým si rozumie; Takého chlapa ozaj ťažko nájsť. [V. Šikula]
4. obyč.nájsť si (koho) hľadaním al. mimovoľne vzbudiť v niekom pozitívny postoj voči sebe, zoznámiť sa s niekým a nadviazať istý vzťah, získať si: n. si priateľa; n. si spolupracovníkov; našiel som si družku; konečne si našiel dievča a oženil sa s ním; našiel si milenku; našiel som ju, moju milovanú; matka mu sama našla nevestu; Našla si si tam aj kamarátky? [Sln 1972]
5. (čo; v zápore i čoho) ▶ uvažovaním, premýšľaním prísť na niečo, mimovoľne dospieť k niečomu: n. vhodný výraz; n. správne slová; n. riešenie, východisko, kompromis; n. nové možnosti; usiluje sa n. príčinu neúspechu; na niektoré otázky nevie n. odpoveď; nenájdeme v ňom ani kúska humánnosti; našiel spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti; vždy si našiel výhovorku, aby nemusel prísť; Kto chce nájsť dôvody, ten si ich vždy nájde. [Anton Hlinka]
6. (čo (v kom, v čom; u koho)) ▶ dosiahnuť, získať, načerpať určité duševné hodnoty (často pre vnútorné uspokojenie), nadobudnúť: n. lásku, radosť zo života; n. záľubu v cestovaní; n. potešenie v tom, čo robíme; n. pravdu; n. v niekom oporu; n. pochopenie u starej matky byť milovaný, prijatý; n. v niekom priateľa, spojenca, ochrancu, pomocníka; konečne našiel pokoj; v starostlivosti o chorých a opustených našla nový zmysel života; Keď sa zadíval na Ondriša, razom pochopil, že v ňom našiel kamaráta. [A. Habovštiak]; Dúfala, že u druhého muža nájde porozumenie, posilu... ale kdeže! [K. Lászlová]; Tieto príbehy som dlho nosil v sebe a bola to len otázka času, kedy nájdem odvahu napísať ich. [P. Jaroš]cirk. nájsť milosť u Boha dostať od Boha ako dar isté nezaslúžené dobrá □ nájsť uplatnenie uplatniť sa
fraz. nájsť recept na niečo objaviť riešenie, spôsob, návod na prekonanie niečoho; nájsť reč po dlhšom mlčaní sa ozvať, prehovoriť; nájsť sám seba spoznať sa, zistiť svoje schopnosti; nájsť [svoje] miesto pod slnkom al. nájsť [svoje] [trvalé/správne] miesto v živote a) dosiahnuť úspech, spoločenské postavenie, uplatniť sa b) dosiahnuť pokoj svedomia; nájsť si chodníček k niekomu al. nájsť si chodníček k srdcu niekoho a) porozumieť si b) získať si niečiu priazeň; nájsť si k niekomu cestu al. nájsť si k sebe cestu zmieriť sa, zblížiť sa s niekým, začať si rozumieť; nájsť schodnú/správnu cestu vymyslieť vhodný, dostatočne obozretný postup, spôsob, taktiku na dosiahnutie cieľa; nájsť smrť/svoj hrob tragicky zahynúť, zomrieť; nájsť spoločnú reč a) zhodnúť sa v istých názoroch, postojoch, porozumieť si navzájom b) dohodnúť sa; nájsť správny kľúč prísť na dobré riešenie; nájsť svoje šťastie a) úspešne sa v niečom realizovať b) stretnúť životného partnera; nenájsť si miesta byť nespokojný, nevedieť, čo robiť; nenašiel na neho/pre neho dobré slovo nedokázal al. nemohol o ňom, s ním hovoriť dobre, bez hnevu ◘ parem. aký išiel/prišiel, takú našiel získal partnera s rovnakými, obyč. rovnako zlými povahovými vlastnosťami; čert čerta nájde zlí sa podporujú; čo sa za mladi naučíš, na starosť/v starobe akoby si našiel každá nadobudnutá vedomosť, zručnosť sa časom zíde; dobrý tovar kupca nájde predá sa; obyč. iron. kto čo hľadá, [to] nájde al. čo hľadal, to našiel zaslúži si to, čo ho postihlo; kto hľadá, [ten] nájde o zmysle hľadania riešení, odpovedí v živote; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod; kto nájde priateľa, ten nájde poklad skutočný priateľ je cennejší ako bohatstvo; expr., trochu pejor. na každé vrece sa nájde záplata každá žena (aj menej pekná al. menej múdra) sa môže vydať; žaba kaluž nájde každý (aj neslušný) človek si nájde prostredie, ktoré mu je blízke
nedok. k 1, 2, 4, 5nachádzať


nájsť sa nájde sa nájdu sa našiel sa našla sa nájduc sa nájdenie sa dok. 1. (ako) ▶ náhle, nečakane sa vyskytnúť v istom položení, obyč. v nejakej nepriaznivej situácii, byť, ocitnúť sa: n. sa v zlom stave; Malé plechové dvere sa zavreli, našiel som sa v úplnej tme. [R. Dobiáš]
2. (kde) ▶ nečakane sa niekde vyskytnúť, dostať sa na určité miesto, ocitnúť sa: A zrazu sme sa našli v jelšavskej krčme. [V. Šikula]; Urobil dva kroky a našiel sa na dlážke. [D. Dušek]; Posotila nás [vlna] vpred a našli sme sa len pár stôp od Astrolaby. [V. Krupa]; Ani nevedeli ako, a našli sa v kruhu spomínaných mladých ľudí. [Anton Hlinka]
3. ▶ stať sa zreteľným, viditeľným, zjavným, objaviť sa, vyskytnúť sa: nájde sa niekto, kto nám pomôže?; sotva sa nájde človek, ktorý by vás nepoznal; a našli sa aj horšie prípady; nenašiel sa veru nikto, kto by sa ho zastal; Našli sa však i takí, ktorí zo strachu pred následkami prihlášku stiahli. [L. Kvasnička]; Žiaľ, hneď sa našli ľudia, ktorí celú akciu postavili do konfrontačnej roviny. [Pd 1994]
4. (v čom) ▶ naplno, s úspechom sa niečomu venovať, uplatniť sa, nájsť potešenie v niečom: n. sa v umení; našiel sa v povolaní lekára; našiel sa vo varení; našla sa v netradičnom športe, v šerme; Mám pocit, že sa v herectve našli. [NB 2009]
5. (ø; kde; s kým) ▶ stretnúť sa s niekým a navzájom sa spoznať, zoznámiť sa: kde a ako ste sa vy našli? - na letnej brigáde; Katka a Kristián sa našli vo vlaku; Našli sme sa, začali sme spolu žiť, a keď sme čakali dieťa, vzali sme sa. [P. Hudák]
fraz. nájsť sa na ulici byť bez domova al. bez práce; [dvaja] sa našli a) (o partneroch) veľmi dobre si rozumejú b) i pejor. (o ľuďoch podobnej povahy) majú veľa spoločných (obyč. negatívnych) charakterových vlastností, sú rovnakí
nedok. k 1, 2nachádzať sa, nachodiť sa2

-sť/1228995±260 3.32: verbá inf. dok. 134920 náj/26860 prí/17922 odí/13157 prej/8954 prinie/6039 uvie/5955 vyj/4659 uj/4442 dôj/3734 privie/3071 zavie/3024 záj/2924 voj/2275 (107/31904)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

jestvovať byť prítomný v čase a priestore • existovaťbyť: na Mesiaci nejestvuje, neexistuje, nie je životvyskytovať sa: mnohé rastliny sa už nevyskytujúnachádzať sanachodiť sanájsť sa: nachodia sa, nájdu sa aj takí, čo neveriatrvaťpretrvávať (v čase): problémy stále trvajú, pretrvávajú, vyskytujú sažiť (o tvoroch): na severe žijú medvedezastaráv. stáť: v hre stoja všetci; stál v jeho priazni

p. aj panovať 2


nájsť sa 1. p. ocitnúť sa 2. p. vyskytnúť sa 3. p. rozumieť 3


nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechuzistiťodkryťprísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účtenatrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihuvyhľadaťvypátraťvysliediťvystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejovexpr.: vyhrabaťvykutaťvykutraťvykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutalexpr.: vysnoriťvyňuchať: konečne vysnoril jeho adresuexpr.: vyšpáraťvyšparchaťvyštuchaťvyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobnýchponachodiťponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé faktyhovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďtenahmataťvyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

2. objaviť niekoho niekde • zastihnúťstihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomienahľadať: nahľadal pár korún


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


ocitnúť sa nečakane, náhle sa vyskytnúť na nejakom mieste, v istej situácii a pod. • nájsť sa: ocitol sa, našiel sa v nepríjemnom položení, v neznámom domenadariť sanaďabiť sanaďapiť sa (náhodou sa vyskytnúť): pomôžu každému, kto sa u nich naďabí; nadarí sa nám na pomoczried. ocítiť saexpr. pripliesť sa (náhodne): nevedno, kto sa im pripletie do cesty, kto sa im ešte ocitne v cesteexpr. podpliesť sa: naraz sa mu dieťa podpletie pod nohydostať sa (náhodou): dostala sa jej do rúk, ocitla sa jej v rukách vzácna knihaprísťdôjsť (do istej situácie, do istého stavu): prísť do ťažkého položeniazostaťostať (náhle sa dostať do istého položenia): nečakane ostal, zostal so šéfom osamote


odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryťodkryť: odhaliť korene stromuobnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pásarozhaliť (čiastočne): rozhalil si krkpoodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závojodokryť: odokryť záves, záclonuodostrieťzried. odstrieť: odostrela plachtuodcloniť: Odcloňte záclony!poodhaliť (trocha)

3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryťodokryťobjaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talentprísť na niečonájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhliavypátraťvystopovaťvysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľademaskovať: demaskovanie nepriateľaexpr. vysnoriť: vysnoril sprisahanieexpr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetkofraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťzastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

p. aj objaviť


odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiťodchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamuodhaliťodostrieťzried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblokodhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojomodcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si očiobnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telopoodkrývaťpoodhaľovaťpoodostieraťpoodhŕňaťpoodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodhaliťpoodhrnúťpoodcloniť (trochu, čiastočne)

2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiťodchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatuleodhrnúťodhaliťodostrieťzried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, závesodcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonupoodkrývaťpoodklápaťpoodchlápaťpoodhŕňaťpoodhaľovaťpoodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodklopiťpoodchlopiťpoodhrnúťpoodhaliťpoodcloniť (trocha, čiastočne)

3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliťobjaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodouprísť na niečonájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudyodtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezoryfraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťdostať na svetlo božie

p. aj vypátrať


osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nachádzať, -a, -ajú i nachodiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) dosahovať niečo ako výsledok hľadania al. mimovoľne, dospievať k niečomu: Smädný nachádza osviežujúci nápoj. (Jes.) Nachodíme cestičku pomedzi žito. (Fig.); n. chyby na niečom, n. útechu, potešenie v niečom, n. porozumenie, n. dôkazy, vhodnú odpoveď, n. východisko z nejakej situácie

nenachádzať (nenachodiť) slová (slov) nevedieť sa vyjadriť;

dok. nájsť

|| nachádzať sa i nachodiť sa1

1. (pri počítaní) byť obsiahnutý: dva v štyroch sa nachádza (nachodí) dvakrát;

2. kniž. byť, vyskytovať sa (miestne): Za druhým nachádzal sa ešte i tretí dvor. (Jégé) V susedstve domu nachodil sa skliepok. (Vans.)

3. kniž. byť (o stave): n. sa v zlom stave, n. sa v zúfalej situácii


nájsť, nájde, nájdu, našiel, nájdený, rozk. nájdi dok. (čo, koho) dospieť k niečomu, získať, dosiahnuť, objaviť, zistiť (ako výsledok hľadania al. mimovoľne): n. nožík na ceste, n. vo vrecku peniaze, n. si prácu, n. chybu na niečom, n. si priateľa, n. niekoho doma, n. u niekoho porozumenie, n. zaľúbenie v niečom, n. si vyhovorku, zámienku, n. riešenie, spôsob, východisko, vysvetlenie, n. vhodnú odpoveď; Kto chce psa biť, ľahko palicu nájde (prísl.) zámienka je vždy naporúdzi. Žaba kaluž nájde (prísl.) každý sa snaží dostať do takého prostredia, aké mu najlepšie vyhovuje; hovor. n. niečo pod zuby o jedle; pren. hovor. našiel ho tam večer (mrak, ráno ap.) zastihol ho

n. (správny) kľúč, pravú cestu k niečomu objaviť správny postup; n. cestu k niekomu, k niečomu objaviť možnosť, spôsob, ako sa k niekomu, k niečomu dostať (obyč. s cieľom vplývať); n. výraz v niečom prejaviť sa; n. (širokú, bohatú) ozvenu, (široký, bohatý) ohlas vzbudiť záujem; n. (živnú) pôdu, úrodné pole dobré podmienky; n. otvorené dvere byť dobre prijatý, byť vítaný; mať voľný prístup; n. smrť, n. svoj hrob niekde umrieť; zaniknúť; hovor. nemôcť si n. miesta byť nepokojný;

nedok. nachádzať i nachodiť

|| nájsť sa

1. ocitnúť sa: n. sa v nepríjemnej situácii; Našiel sa na ulici bez práce. (Fr. Kráľ)

2. vyskytnúť sa: Nájdu sa vraj i biele vrany. (Kuk.)

3. natrafiť na seba, stretnúť sa: Evanjelici zbližovali sa s katolíkmi ako bratia, ktorí sa našli. (Škult.)

hovor. tí sa našli hodia sa k sebe, sú jednakí;

nedok. k 1 nachádzať sa i nachodiť sa

najícť, najíť p. nájsť


nájsť dok. (najícť, najít, nandzít)
1. csl hľadaním al. náhodou niekoho, niečo objaviť, zbadať, zastihnúť: Ňenájďež jednej hubi aňi za dukát (Necpaly MAR); Darmo sa skovávau̯, ten dáž_náz najšou šaďe (Tek. Breznica NB); Ag našľi na koľe mľiečňike, tag ich šetke pometaľi (Lišov KRU); Nemahem ho nigde najč (Repištia REV); Vi šťiria icťe popretku a najícťe ale dve-tri miesta, kďe bi zme sa mohli šecia utáboriť! (Bošany TOP); Sa zetmelo, ani cestu nájcit, aj choňňník sa mi stracil (Zem. Podhradie TRČ); Nemoheu̯ sem ho zaproboha najít (Kúty SKA); Hledau̯, ale nemohou̯ nandzít ňikoho (Jablonové MAL); Aľe ja šviňe našla i zavarla i ľetadla pošľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Schoriu̯ śe, dochtore mu ňeznaľi ľika najs (Sobrance)
F. jakí išél, takú našél (Skalica) - obyč. pejor. stretli sa rovnakí; dze je sama, tam ľepšiej ňenájdzeš (Podmanín PB) - žart. vtedy nemá konkurencie; na kosťi sa ždi pez nájďe (Krivá DK) - ľudia sa ulakomia na všetko; bida bidu najdze, hodz i slunko zajdze (Lastovce TRB) - nedostatok, nešťastie stihne chudobného človeka hocikedy; ňeújďe on trestu, nájďe ho Pámboch (Košťany n. Tur. MAR) - za zlé činy prichádza trest; gdo hladá, nájďe (Bánovce n. Bebr.) - treba byť trpezlivý
2. csl hľadaním al. náhodne získať, obstarať, dostať sa k niečomu: Keť prišľi roki, kceu̯ som si dačuo nájsť, sám človeg ňemá žiť (Zuberec TRS); Potom si našiou̯ aj frajerku (Stožok ZVO); Išli od Modri aš po Prešporek, dze našli (u vinohradníkov) kopačku (Ružindol TRN); Že mi nande takú službu, že budem prvňím kočišem ve Vídňi (Dúbravka BRA); V źime muśel každi braldijan najdz dajaku hižu (Buglovce LVO); Chto še scel dac dzvihnudz za paropka, mušel sebe najsc kresneho i kresnu (Rozhanovce KOŠ)
F. zadräpku nájďe, chto kce ukriuďiť (Krivá DK) - zámienku si vymyslí


nájsť sa dok.
1. csl, miest. zried. vyskytnúť sa: Aľe že sa nájdu takí štváči! (Bystrička MAR); Sen-tan sa najšou̯ (v milieri) aj oheň a to sa zalialo (Tek. Breznica NB); Priečni človek sa vždi nájďe (Detva ZVO); Poton sa cmar preceďev, lebo sa v ňom najšlo aj maslo (V. Maňa VRB); De bi biu̯a ňejaká robota, co bi sa pronho našu̯a (Záh. Bystrica BRA); A dva rázi do tídna našlo sa aj masso (Rudník MYJ); Aľe na valal ta to malo take koňe kupeľi, kec še našol u pana abo u grofa (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. ocitnúť sa: Nápoki zme sa tag obracali s tima sanámi, že svadobani s níh vileceli a šecci sa našli ve snahu (Brestovany TRN); Schádzala son ze schodóv, noha sa mi šmikla a us son sa našla na zemi (Malženice HLO)
3. stretnúť sa, zísť sa: Náhodou zme sa našľi (Košťany n. Tur. MAR); Tí sa teda našli, jeden lepší jako druhí (Lovčice TRN)
F. našľi zme sa ako líški u blanára (Mošovce MAR) - stretli sme sa tu bez dohovoru
4. čiast. jstrsl prísť na svet, narodiť sa (o dieťati); vyliahnuť sa (o zvierati): Náhle sa ďíťa najšlo, spravila mu bapka mesto posťeľi pri maťeri, posťeľkiňi (Čelovce MK); Fšera sä nam najšlo tela̋tko, jaloviška (Brusník REV); A pamatán sa, že sa toto (makové rezance) aj na kršťeňí jedávalo, ke_ca najšou̯ chlapec (Jabloňovce LVI)


nandzíť p. nájsť

nájsť, nandzit dk
1. koho, čo (u koho) hľadaním al. náhodou zbadať, objaviť niekoho, niečo: ktoz by nassel v druheho kuoň aneb swuoy dobytek (ŽK 1473); zatym naydeno gest v neho (u Marka) strybra za geden funth (SENICA 1552); hledagte a nayděte (BAg 1585); (Štefanovi) dom spustossjlj a co w nem nagjty mohly, odnesly (BUDATÍN 1635); nandete djťa súkénkama obwjnúté a položené w gasličkách (KB 1756); swedek žgadnich penezj na stole nenassjel (s. l. 1773); ach, rozlične ohawnosti, osskliwosti hnusne, sspatne žadosti, misslenky a rotržitosty bich w nich (v srdciach kresťanov) widel a nassel (MiK 18. st)
F. gestly budess wzacnj, y w kute tebe nagdu (BV 1652); any medzy timyto mnohýma zažatyma fakulámi wiceg žiwého nenágdete (SRo 1766); dignum patella operculum: hadra onucy nassla (PD 18. st)
2. koho, (pri čom, na čom) čo v čom zastihnúť, pristihnúť niekoho pri nej. činnosti, pri niečom: pan nam kazal lapaty, koho tu nagdeme kopagicz (TRENČÍN 1583); kdy sem rubal a sstiepal ten gisty buk, pri tom mne nagsslj Patrowanie (P. LEHOTA 1625); pakliže by s podanosty husy nassly draby we zbožy (K. N. MESTO 1690 E); sama twoga žena powedala, že ta try razy na djeucze nassla (DRAŽKOVCE 1729); omnia me mala consesctantur: wssecko zle mna nasslo (KS 1763) postihlo
3. čo obstarať, získať, dostať, dosiahnuť niečo: ani gich (listy) v was na warsstatie nagiti, ani w kramie kupiti se muožie (s. l. 1553); na strowu odkud by se penize meli nagiti ((ZVOLEN) 1651); král Orodes (!) byl zamorduwal Rymana Krassu, po kterem naysslo se sedemtisyc a sto hrywen bohatstwy (KrP 1760) ostalo; gratiam, veniam invenire: odpússťenj nagjti (KS 1763); spůsob z interesu kapital nagiti (LU 1775); blahoslaweny, ktery nassel praweho pratela (KP 18. st)
F. co sebe hledal, to nassyel (S. ĽUPČA 1616) čo chcel, to má; kdo nassel dobrú ženu, nassel dobrú wec (KB 1757)
4. čo prísť na niečo, vymyslieť niečo, zistiť, vynájsť niečo: slowutny Wydyek dobre nagde, yako na musstru sadne instans (BELÁ 1664) zvolí správny spôsob; wjceg pričin nagdeme k vtikani (WO 1670); gestli negaky blud nagdem w cžlankach wjry (SPa 1716); negeden to wskutku nassel, že hrozinky hogj kassel (MBF 1721); když do swe kuchini wzhledness, mňohy nedostatek nagdess (Se 18. st)
5. práv rozsúdiť, posúdiť; rozhodnúť: gestli by ktery z nich (boženíkov) lal ortel, ten ma nahoru wstat a tento (druhý) ma na geho mysto systi a ma nagiti, coz mu se za prawo zda (ŽK 1473); a kdekolwek ty prisezny lyde nyze wsy Swateho Jana nagdu a vkazu, aby tam czesta bola (L. JÁN 1480 SČL); nam zuplnu moc daly ruku danym obe strany, czokolwek meczy nymj nagdeme, že na tom prestanu (B. VES 1563); porozumely sme, czo se doticze platu nassieho, ze to wsseczek wydiek nassiel, aby se z kazdeho zlateho den 2 vyberalo (s. l. 1596); gak pocztiwe braterstwo nagde, to se gim dowoluge (OCHTINÁ 1696); prawo mu (Štefanovi Hutiarovi) naslo, abi sa sprawil za sskodu z Mičzom Šewczom (JASENICA 1704); n. sa
1. vyskytnúť sa, byť: k tomu gine vieczy se naydu, czo vcžynyl (SKLABIŇA 1564 E); gestliže by se s njch nassel takowy, ktery by to zrussyl (RUŽOMBEROK 1598); yak nahle vbohy czlowek drewo zotne ku spaleny, hned se naydu, ktery to odwezugu (ŠŠ 1610); wždy se najdu, kterj tobě pochlebowati, lahoditi budu (WU 1750); budeme-ly wssak oblečeny, nenándeme-ly sa nazy (KB 1756)
2. kam, kde dostaviť sa, prísť niekam: žebi ste racžily na predgmenowany den sem do Laczlawoweg vsy se nagity (LACLAVÁ 1599)
L. dať sa n. pred koho, ku komu, kde, kam prísť, zavítať, dostaviť sa niekam: chczem se y s švagry svymi pred Vaše Oppatrnosti dati nayti (SKLABIŇA 1582 E); na ten czas, W. M., pod dwanacztimj zlatimy dayte sa tu (v B. Bystrici) nagyty (RAKYTOVCE 1613); gestli (barbier teplický) bude propussteny, dá se nagjti k Wasség Panskég Milosti (BLATNICA 1622); pan swadebnj otec prosy unižene, aby ste se na buducy nedelu do geho pribytku daly nagiti (s. l. 17. st)


nandzit p. nájsť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ak mi zajtra nájdete si demain vous me trouviez
ale cítim, že nájdem mais je sens que je trouverai
hostinca, kde som našiel l'auberge, je trouvai
kde ste nás našli vous nous avez trouvé
ma nájde vo všetkých me trouvera dans tous
nábytok, a našiel som les meubles, et j'ai trouvé
potešenie nájsť vás tu le plaisir de vous trouver ici
určite nájdete, vy ma zachránite trouverez, vous me sauverez
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu