nájom -jmu m. dočasné užívanie niečoho za odmenu majiteľovi: mať v n-e garáž
□ dať do n-u prenajať; vziať do n-u (záhradu) (pre)najať si;
nájomný príd.: n-á lehota, zmluva; n. pomer; n. dom s prenajímanými bytmi
nájomný -ná -né príd.
nájomný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s nájmom, prenajímaním istej hnuteľnej al. nehnuteľnej veci za odplatu; poskytovaný na nájom: n. pomer; nájomné bývanie; prideľovanie obecných, mestských nájomných bytov; výstavba nájomných domov; uzatvoriť, upraviť, ukončiť n. vzťah podľa zákona □ práv. nájomná zmluva zmluva, na základe ktorej prenajímateľ prenecháva nájomcovi za dohodnutú odmenu hnuteľnú al. nehnuteľnú vec na dočasné užívanie 2. práv. nájomný vrah ▶ (profesionálny) vrah, ktorý za finančný zisk vykonáva vraždy objednané inou osobou (objednávateľom), najatý vrah; nájomná vražda úmyselné zabitie človeka prostredníctvom najatého vraha, vražda na objednávku
nájom, -jmu m.
1. požičanie niečoho na určitý čas za dohodnutú odmenu: vziať niečo do n-u, dať niečo do n-u, mať v n-e byt, dom, pozemok; práv. predmet n-u;
2. zastar. v spojeniach chodiť do n-u (Podj.), chodiť na n. (Taj.) dávať sa najímať na prácu;
3. zastar. nájomné: Vyčítal som nájom za celý mesiac. (Kuk.);
nájomný príd.: n-á doba na ktorú sa niečo prenajíma; n. pomer medzi nájomníkom a prenajímateľom; n. dom s bytmi, ktoré sa prenajímajú; n-á zmluva o nájme
nájomný p. nájom
nájomný príd. zried. slúžiaci, určený na prenajímanie: nájomní dom (Dobroč LUČ)
nájomný [-om-, -em-] príd 1. (o osobách) kt. vykonáva nej. činnosť za odmenu, za mzdu, najatý: umrze-li pacholek nagemny prwe, nezli nagem zasluzy (ŽK 1473); pani gym powinni budu tu pladbu od dobytka dawati, yako su dlužny dawati nagemnemu pastyry (s. l. 1561); Michael Pohanka y z cželadu swu neb nagemnu (s. l. 1663); nagemny swedek falessne prisahi predáwa (GV 1755) podplatený: conductitius: nagjmany, nágemny, kdo nagjma (KS 1763); klát, ktery Gyuro s nagomnjma chlapj pokálal (s. l. 1744); pre ktere prenasledowany y garmek spolu y z mim nagomnim člowekem sem zamesskal (KASENOVÁ 18. st) 2. (o veciach) vzatý do prenájmu, nie vlastný, prenajatý; (o dom. zvieratách) vzatý do opatery al. prenajatý na nej. činnosť: od yalowich nagemnich (oviec) po peti penizich kazdi sedlak 1 walach powinen dati (BUDATÍN 1629); daly sme od konya nayomniho, na chotar spiežu nosiciho po dwa dnj, d 6 (KRUPINA 1692); meritorium: nagemny dúm, hospoda; conductum: nagemna wec, čo člowek nagal (KS 1763); (svedok) nagomne kone na deutralskeg polane pasawal (LIPTOV 1785); subst n. m kto vykonáva nej. činnosť za mzdu, najatý robotník: hlasnim, kteri kopali hriadki z gednim nagemnim w obecnom dome (ŽILINA 1716); a kdiž (synovia Jakub a Ján) opústili otca swého Zebedda, na hagowe z nagemnyma nasledowali ho (KB 1756)