nájomné s. poplatok za nájom, za prenajatie: n. za byt, mesačné n., platiť n.
nájomné -ného s.
nájomné -ného s. ▶ dohodou al. úradne stanovená platba za prenechanie určitej hnuteľnej al. nehnuteľnej veci na dočasné užívanie; syn. nájom: bežné, vysoké, nízke n.; mesačné, ročné n.; výška nájomného za dvojizbový byt; vymáhanie nezaplateného nájomného; zvýšiť, znížiť n.; mať byty s dotovaným nájomným; Obec a mesto musia dokázať z nájomného vracať úver, ktorý si zobrali na výstavbu [bytoviek]. [ASB 2005] □ admin. regulované nájomné štátom stanovená ochrana nájomcov v bytových domoch pred svojvoľným zvyšovaním nájomného
nájomné poplatok za nájom, za prenajatie • hovor. nájom: platíme vysoké nájomné, vysoký nájom • hovor. bytné (nájomné za byt) • hovor. zastar. činža (nájomné za byt) • zastaráv.: árenda • árendovné
nájomné, -ého str. poplatok za danie do nájmu, za prenajatie: n. za byt, za dom, za pozemok
nájomné s. miest. csl poplatok za nájom, prenajatie do úžitku: A kelo plačíš najomnia? (Kameňany REV); Najomni śe podvišilo (Sobrance); visoké nájomné (V. Bielice TOP)