nájomca -u mn. -ovia m. nájomník
nájomca -cu pl. N -covia m. 1. ▶ kto dočasne užíva prenajatú hnuteľnú al. nehnuteľnú vec, kto má niečo v nájme: n. pozemku; lízingový n. automobilu; uzavrieť s nájomcom zmluvu na určitý čas; byť nájomcom reštaurácie, stroja; prednostné právo na odkúpenie prenajímanej veci pripadá nájomcovi 2. ▶ užívateľ nájomného obydlia; kto dočasne, prechodne býva v prenajatých priestoroch; syn. nájomník: n. garsónky; n. je povinný načas platiť nájomné; podľa dohody si n. môže vziať podnájomníka; n. sa zaväzuje, že bude prenajatý byt užívať v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami ▷ nájomkyňa -ne -kýň ž.: n. družstevného bytu; podľa platnej zmluvy sa nájomkyni končí nájom; Keďže bývalá nájomkyňa bola s mestom v spore, do jeho ukončenia nechcela hotel vypratať. [P7 2007]
nájomca p. nájomník
nájomník kto má niečo v nájme • nájomca: nájomník, nájomca bytu • zastar. árendátor
nájomca, -u, mn. č. -ovia m. práv. zastar. nájomník
(jeden) nájomca; (bez) nájomcu; (k) nájomcovi; (vidím) nájomcu; (hej) nájomca!; (o) nájomcovi; (s) nájomcom;
(traja) nájomcovia; (bez) nájomcov; (k) nájomcom; (vidím) nájomcov; (hej) nájomcovia!; (o) nájomcoch; (s) nájomcami;