nájom -jmu m. dočasné užívanie niečoho za odmenu majiteľovi: mať v n-e garáž
□ dať do n-u prenajať; vziať do n-u (záhradu) (pre)najať si;
nájomný príd.: n-á lehota, zmluva; n. pomer; n. dom s prenajímanými bytmi
nájom nájmu pl. N nájmy m. 1. i práv. ▶ zmluvne dohodnuté prenechanie určitej hnuteľnej al. nehnuteľnej veci na dočasné užívanie nájomcovi za odplatu (nájomné): krátkodobý, ročný, viacročný n. bytu; dlhodobý n. pozemku; n. nehnuteľnosti; n. dopravného prostriedku; predmetom nájmu boli nebytové priestory; vypovedať, zrušiť, predĺžiť n.; uzavrieť zmluvu o nájme; regulácia cien nájmov budov školských zariadení □ dať do nájmu prenajať niekomu; vziať do nájmu najať si, prenajať si na užívanie; mať v nájme prenajímať si 2. ▶ poskytovaná odplata za používanie veci, nehnuteľnosti prenechanej na dočasné používanie; syn. nájomné: pravidelne, včas platiť n.; zaplatiť iba polovicu nájmu; n. za garáž stúpol na dvojnásobok; dohodnúť sa s prenajímateľom na výške nájmu; našiel si útulný byt s pomerne nízkym nájmom
nájomné poplatok za nájom, za prenajatie • hovor. nájom: platíme vysoké nájomné, vysoký nájom • hovor. bytné (nájomné za byt) • hovor. zastar. činža (nájomné za byt) • zastaráv.: árenda • árendovné
nájom 1. dočasné užívanie niečoho za poplatok vlastníkovi: mať v nájme záhradu • zastaráv. árenda: vziať si niečo do árendy • zastar. pacht: dať roľu do pachtu
2. p. nájomné
nájom, -jmu m.
1. požičanie niečoho na určitý čas za dohodnutú odmenu: vziať niečo do n-u, dať niečo do n-u, mať v n-e byt, dom, pozemok; práv. predmet n-u;
2. zastar. v spojeniach chodiť do n-u (Podj.), chodiť na n. (Taj.) dávať sa najímať na prácu;
3. zastar. nájomné: Vyčítal som nájom za celý mesiac. (Kuk.);
nájomný príd.: n-á doba na ktorú sa niečo prenajíma; n. pomer medzi nájomníkom a prenajímateľom; n. dom s bytmi, ktoré sa prenajímajú; n-á zmluva o nájme
(jeden) nájom; (bez) nájmu; (k) nájmu; (vidím) nájom; (hej) nájom!; (o) nájme; (s) nájmom;
(štyri) nájmy; (bez) nájmov; (k) nájmom; (vidím) nájmy; (hej) nájmy!; (o) nájmoch; (s) nájmami;