náhradou prísl. kniž. ▶ namiesto niečoho pôvodného al. plánovaného, náhradne: Ešte že miesto podkovy / šťastia / náhradou som si hviezdu našiel. [Š. Žáry]; Všade, kam človek ide, čaká plno nových vecí náhradou za tie, čo opúšťa a ktorých mu je ľúto. [K. Jarunková]
(jedna) náhrada; (bez) náhrady; (k) náhrade; (vidím) náhradu; (hej) náhrada!; (o) náhrade; (s) náhradou;
(štyri) náhrady; (bez) náhrad; (k) náhradám; (vidím) náhrady; (hej) náhrady!; (o) náhradách; (s) náhradami;