nádoba -by nádob ž. 1. (i na čo) ▶ dutý, zvrchu otvorený, rozmanito tvarovaný predmet z rozličných materiálov na uschovávanie tekutých, pevných al. sypkých látok: sklenená, keramická, porcelánová, plastová n.; veľká, malá, litrová n.; prázdna n.; filtračná n.; odmerná n. odmerka; varná, zapekacia n. na tepelnú prípravu pokrmov; smetná, zberná n. smetiak; kuchynské nádoby; uzatvárateľné nádoby na potraviny; n. na vodu; objem, veľkosť nádoby; usadenina na dne a stenách nádoby; naplniť nádobu až po okraj; nájsť úlomky, črepy hlinených nádob; Horúci čaj rozlej do nádob, chladni s ním ako tvoje dlane. [J. Buzássy]
2. odb. ▶ dutý, často oválny predmet, obyč. z kovu, v ktorom prebiehajú chemické al. fyzikálne procesy, súčasť istého zariadenia: hermeticky uzavretá n.; tlaková n. s plynom; tech. expanzná n. (v zdrojových sústavách zásobovania teplom, vodou) určená na vyrovnávanie zmien objemu v dôsledku zmien teploty vody, uvoľňovač tlaku; fyz. spojené nádoby spojené pri dne, v ktorých je voľná hladina pretekajúcej kvapaliny v tej istej vodorovnej rovine, ↗ i fraz.
3. kniž. al. náb. ▶ človek vo svojej celostnosti, ľudské telo i duša, ľudská osoba: byť ozajstnou nádobou duchovnou; mať svoju nádobu v čistote nepodliehať telesnej žiadostivosti; Som nádoba plná zlej krvi. [D. Kováč]; Som nádoba plná lásky. [K. Krajčovičová]; Ale vtedy - vtedy bola nádobou zúfalej bezmocnosti, no teraz je nádobou, z ktorej preteká šťastie. [J. Lenčo]
◘ fraz. spojené nádoby vzájomne súvisiace javy, ktoré sa uskutočňujú súbežne al. z ktorých jeden podmieňuje, ovplyvňuje vznik druhého
▷ zdrob. k 1 – 2 ↗ nádobka