nádherne prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ vyvolávajúc vďaka kráse silný zmyslový al. citový zážitok, uchvacujúco; syn. pekne, krásne: n. spievať, maľovať; vie n. rozprávať je dobrým rečníkom; n. vyzerať; na oblohe n. žiaria hviezdy; horiace drevo n. rozvoniavalo; Býval v doline pod Ďumbierom, v ktorej tak nádherne šumela voda a ešte nádhernejšie bola čistá a studená. [L. Ťažký]
2. expr., často iron. ▶ vo veľkej, ale náležite zvolenej miere deja al. vlastnosti; syn. náramne, ohromne, parádne: n. si zatancovať; dá sa tam n. oddýchnuť; vie n. klamať; ale ste sa n. opili!; celé to mali n. premyslené; n. niekoho odpísať pohotovou, vtipnou poznámkou; n. s niekým vykývať spôsobiť mu zlo, podviesť ho, oklamať ho; Zvuk je nádherne ostrý, jasný a dynamický. [InZ 1999]
3. ▶ zvládajúc, podávajúc niečo na vynikajúcej úrovni, veľmi kvalitným spôsobom, skvelo, brilantne: n. spracovať prihrávku; n. nahrať na smeč ↗ i fraz.; šachista sa vie n. sústrediť na hru; n. spracovaná filmová verzia románu
4. často vo vetnom základe (i komu) ▶ vyjadruje veľmi priaznivý stav prostredia, ovzdušia al. dobrý, príjemný pocit, fantasticky, úžasne, krásne: dnes je n.; vonku je ešte stále n.; pri mori je teraz n.; na horách bolo n.; bolo nám n., veselo
◘ fraz. mať sa nádherne a) byť dobre materiálne zabezpečený b) prežívať dobré obdobie, mať príjemný čas; nádherne nahrať [niekomu] na smeč povedať, urobiť niečo také, čo dáva niekomu príležitosť na istú odvetu, iróniu, vtip