nácvik -u m. nacvičovanie: n. tanca, výslovnosti;
nácvikový príd.: n. postup
nácvik -ku pl. N -ky m.
nácvik -ku pl. N -ky m. ▶ opakované vykonávanie istej činnosti s cieľom naučiť sa al. zdokonaliť isté zručnosti, schopnosti, vedomosti, nacvičovanie: praktický n. prvej pomoci; n. evakuácie budovy; metódy nácviku písania, čítania s porozumením, správnej výslovnosti; zamerať sa na n. streľby, hry s loptou; stretávať sa na spoločných nácvikoch zboru; Od hravého nácviku šteňaťa treba postupne prechádzať k pravidelnému tréningu. [KyR 1998]
nácvik učenie (sa) cvičením: nácvik tanca • korepetícia (nácvik spevu, baletu a pod. opakovaním) • dril (mechanický nácvik) • pejor. drezúra (prísny nácvik) • choreografia (tvorba a nácvik tanečnej al. baletnej kompozície)
nácvik, -u m. nacvičovanie, učenie sa: n. piesne; vedúci n-u;
nácvikový príd.: n-á metóda