nábytok -tku m. (drevené, čalúnené ap.) predmety na zariadenie miestností, bytov: sektorový, kancelársky, kuchynský n.;
nábytkový príd.: n-é drevo, textílie
nábytok -tku hovor. i pl. N -tky m. ▶ súhrn predmetov na sedenie, ležanie, oddych, odkladanie vecí al. na prácu, tvoriacich zariadenie miestností obytných al. kancelárskych priestorov: nový, moderný, štýlový, starožitný n.; tmavý, svetlý n.; jedálenský, spálňový, kuchynský, kúpeľňový n.; kancelársky, školský n.; sektorový n. skladajúci sa z dielcov voľne kombinovateľných do rôznych zostáv; záhradný n. súprava tvorená stolom a stoličkami z materiálov odolných voči poveternostným vplyvom; čalúnený sedací n.; leštený n. z buka, mahagónu; vyrábať, predávať, vystavovať n.; obchod s nábytkom; kúpiť nový, luxusný n.; vymeniť n. v celom byte; prestavovať, presúvať, sťahovať n.; zladiť doplnky s nábytkom; poutierať prach z nábytku; zariadiť si dom rustikálnym nábytkom; hovor. ľudia vyhadzujú staré nábytky ku kontajnerom jednotlivé kusy nábytku; Ak odchádzame na dlhší čas, oplatí sa väčšie kusy nábytku, kreslá a pohovky pozakrývať plachtami. [Pt 1998] ◘ fraz. expr., často pejor. byť pre niekoho/cítiť sa ako kus nábytku (o človeku, obyč. o žene v partnerskom vzťahu) nebyť primerane rešpektovaný, uznávaný ▷ nábytoček -čka m. zdrob. i expr.: n. pre bábiky; kúpili sme krásny n. do detskej izby
nábytok p. zariadenie 2
zariadenie 1. predmet al. súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadenie • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmus • hovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcov • prístroj • aparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny al. chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát
2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácie • vybavenosť: technická vybavenosť továrne • vybavenie: vybavenie kúpeľne • vystrojenie: vystrojenie miestnosti • nábytok (zariadenie bytu, miestnosti)
nábytok, -tku m. zariadenie do (obývacej) miestnosti (stoly, stoličky, skrine, postele ap.): ohýbaný, orechový, kovový n., kuchynský n.;
nábytkový príd.: n. voz na sťahovanie nábytku; n-á látka, tkanina, n-é stolárstvo
(jeden) nábytok; (bez) nábytku; (k) nábytku; (vidím) nábytok; (hej) nábytok!; (o) nábytku; (s) nábytkom;
(tri) nábytky; (bez) nábytkov; (k) nábytkom; (vidím) nábytky; (hej) nábytky!; (o) nábytkoch; (s) nábytkami;