náboj -a m.
1. strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom: ostrý, slepý n.
2. výskyt elektr. napätia v niečom: kladný, záporný n.;
pren. citový, emocionálny n. (slova, textu) výrazný príznak;
nábojový príd. k 1: n-á komora
náboj -ja pl. N -je m. 1. (i do čoho) ▶ zahrotený kovový kužeľovitý predmet, nábojnica s projektilom (guľkou al. brokmi), po stlačení spúšte prudko vymrštený z hlavne zbrane: delostrelecký n.; malokalibrový n.; lovecké brokové, guľové náboje; náboje do brokovnice, pušky, samopalu, guľometu; zasunúť, vložiť n. do nábojovej komory; vystrieľať všetky náboje ↗ i fraz.; na aute zostali dierky po vystrelených nábojoch; Zásahy nábojmi s kalibrom tridsaťosem odhodili muža najmenej o dva metre. [M. Hvorecký] □ slepý náboj bez strely (projektilu) na cvičnú al. športovú streľbu; ostrý náboj so strelou (projektilom) s ničivým trhavým al. trieštivým účinkom na zasiahnutý cieľ 2. obyč. pl. náboje ▶ kovová náplň do kancelárskej zošívačky na jednoduché spojenie viacerých hárkov papiera tlakom na páku zošívačky: doplniť, vložiť náboje do zošívačky; objednať náboje vhodnej veľkosti 3. tech. ▶ stredná časť ozubeného al. iného kolesa, ktorou sa koleso nasadzuje na hriadeľ al. na nápravu: n. kolesa bicykla; skontrolovať, naolejovať n.; n. vrtule stredná časť lodnej vrtule, z ktorej vychádzajú listy 4. fyz. ▶ základná vlastnosť fyzikálnych objektov určujúca schopnosť ich interakcií: kladný, záporný elektrický n.; náboje rovnakej, rozličnej polarity; intenzita elektrického poľa náboja; vznik elektrického náboja trením; prenášanie náboja z predmetu na predmet 5. iba sg. trochu kniž. ▶ výrazná vlastnosť prejavu, konania, správania, jeho celkové ladenie, ráz, charakter: humoristický n. predstavenia; poviedka s veľkým dramatickým nábojom; zápas mal správny n. bol dobrý, zaujímavý; Tieto spomienky [na detstvo] majú silný citový náboj. [P. Jaroš]; mierne čierna komédia s ľahkým erotickým nábojom o nevyspytateľnosti vzťahov medzi mužmi a ženami [Film 2011] ◘ fraz. vystrieľať všetky náboje vyčerpať všetky možnosti a tak sa dostať do nevýhody ▷ nábojček -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: Jano zalomil flintu, zatisol olovený nábojček do hlavne. [J. Fekete]
náboj strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom • hovor. patrón: ostrý, slepý náboj, patrón • brok (drobný guľatý náboj) • guľa: delová guľa
náboj, -a m.
1. nábojnica naplnená strelným prachom a strelou al. brokmi: ostrý, slepý, brokový n.;
2. el. tech. určité množstvo elektrického napätia: kladný, záporný n.;
3. stroj. časť kolesa al. kľuky dosadajúca na hriadeľ;
4. text. cievka s útkom do tkáčskeho člnka;
nábojový príd.: tech. n-á komora časť strelnej zbrane, do ktorej sa vkladajú náboje
(jeden) náboj; (bez) náboja; (k) náboju; (vidím) náboj; (hej) náboj!; (o) náboji; (s) nábojom;
(štyri) náboje; (bez) nábojov; (k) nábojom; (vidím) náboje; (hej) náboje!; (o) nábojoch; (s) nábojmi;