náboj -a m.
1. strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom: ostrý, slepý n.
2. výskyt elektr. napätia v niečom: kladný, záporný n.;
pren. citový, emocionálny n. (slova, textu) výrazný príznak;
nábojový príd. k 1: n-á komora
náboj strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom • hovor. patrón: ostrý, slepý náboj, patrón • brok (drobný guľatý náboj) • guľa: delová guľa
náboj, -a m.
1. nábojnica naplnená strelným prachom a strelou al. brokmi: ostrý, slepý, brokový n.;
2. el. tech. určité množstvo elektrického napätia: kladný, záporný n.;
3. stroj. časť kolesa al. kľuky dosadajúca na hriadeľ;
4. text. cievka s útkom do tkáčskeho člnka;
nábojový príd.: tech. n-á komora časť strelnej zbrane, do ktorej sa vkladajú náboje
(jeden) náboj; (bez) náboja; (k) náboju; (vidím) náboj; (hej) náboj!; (o) náboji; (s) nábojom;
(štyri) náboje; (bez) nábojov; (k) nábojom; (vidím) náboje; (hej) náboje!; (o) nábojoch; (s) nábojmi;