nábožný príd.
1. ktorý hlboko prežíva svoju vieru v Boha, pobožný, zbožný: n. človek
2. majúci náb. ráz: n-é piesne
3. expr. veľmi úctivý, posvätný: s n-ou úctou, s n-ým obdivom;
nábožne prísl.: n. počúvať;
nábožnosť -i ž.
nábožnosť -ti ž. ▶ oddanosť Bohu prejavujúca sa najmä konkrétnym cnostným spôsobom života; syn. zbožnosť: úprimná, hlboká n.; predstieraná, falošná n.; prejavy ľudovej nábožnosti; pokles nábožnosti obyvateľstva; vyrastať v rodinnej atmosfére preniknutej nábožnosťou □ náb. dar nábožnosti zmysel pre Božie veci, schopnosť žiť podľa Božích prikázaní, jeden zo siedmich darov Ducha Svätého; prejav viery navonok
nábožnosť p. pobožnosť
pobožnosť dodržiavanie náboženských zásad • zbožnosť • nábožnosť (prejavovanie viery v Boha): bol známy svojou pobožnosťou, zbožnosťou, nábožnosťou • pejor.: pobožnostkárstvo • svätuškárstvo (neúprimná, pokrytecká pobožnosť) • bigotnosť (prepiata pobožnosť) • kniž.: religiozita • religióznosť
1. oddaný náboženstvu, viere, pobožný: n. človek, n. život;
2. majúci náboženský ráz, majúci vzťah k náboženstvu: n-á pieseň;
nábožne prísl.;
nábožnosť, -ti ž.
(jedna) nábožnosť; (bez) nábožnosti; (k) nábožnosti; (vidím) nábožnosť; (hej) nábožnosť!; (o) nábožnosti; (s) nábožnosťou;
(dve) nábožnosti; (bez) nábožností; (k) nábožnostiam; (vidím) nábožnosti; (hej) nábožnosti!; (o) nábožnostiach; (s) nábožnosťami;