náboženstvo -a -tiev s. vnútorný vzťah človeka k Bohu ako k zvrchovanej bytosti; súhrn prejavov tohto vzťahu (vieroučných právd, mravných záväzkov a bohoslužobných úkonov); náuka o tom; príslušný vyučovací predmet: prirodzené n-á, kresťanské n., židovské n.; vyučovať n.;
náboženský príd.: n-é vyznanie, n-á sloboda;
nábožensky prísl.
nábožensky prísl. 1. ▶ so zameraním na náboženskú duchovnú oblasť a hodnoty; z hľadiska náboženstva, viery v Boha: n. založený človek; n. motivovaná tvorba básnika; n. ľahostajná generácia; n. orientovaná rozhlasová stanica 2. ▶ so zreteľom na určité vierovyznanie, príslušnosť k istému náboženstvu, cirkvi, konfesijne: n. zmiešané manželstvá; n. rôznorodé prostredie; jazykovo, etnicky, n. rozdelená krajina
náboženský príd. týkajúci sa náboženstva, viery, vierovyznania: n-á výchova, n-á sloboda; n-á horlivosť, n-á ľahostajnosť; n-á znášanlivosť; n-é vyznanie; n-é predsudky; n-á literatúra; n-é zaťaženie;
nábožensky prísl.;
náboženskosť, -ti ž. náboženské založenie