Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj

náš nášho m. naša našej ž. naše nášho s I m. a s. naším mn. m. živ. naši, neživ., ž. a s. naše našich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriacich k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): n-e dieťa, náš (vlastný) dom, n. (národný) jazyk; náš názor je ...; to je n-a vec týka sa iba nás; n-e orgány fungujú podobne ako zvieracie ľudské

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): n-e usilovanie, n-e návrhy, n-e prenasledovanie

3. vyj. zreteľ: za n-ch čias, človek v n-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: n. pocestný sa už vracia

5. vyj. (kladné) citové vzťahy: deti n-e milé! (oslovenie); to je n. človek zmýšľa ako my; zahrajte nám tú n-u! obľúbenú skladbu

6. kt. sa u nás (v tejto krajine, v tomto prostredí) vyskytuje: n-e lesné zvieratá

7. môj (význ. 1) (plurál skromnosti): n-a štúdiariešiť ...

n-e šťastie, že ... mali sme šťastie, že ...

II. hovor. naši m. mn. a) (blízka) rodina b) prívrženci, priatelia ap.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
náš nášho m., naša našej ž., naše nášho s., I m. a s. naším mn. m. živ. naši, m. neživ., ž. a s. naše našich D našim

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domácitunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery?náš: najlepšie sú našské, naše odrody viničablízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudiarodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného krajanárodný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúrysvojskýsvoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

náš, naša, naše, nášho, nášmu, 7. p. m. a str. naším;

mn. č. naši, naše, našich, našim, našimi zám. privl.

1. vyjadruje vlastnícky pomer, držbu niečoho osobami, ku ktorým patrí aj hovoriaca osoba: náš (spoločný) majetok, náš dom, náš pozemok, naša záhrada, naša roľa, naše kone, náš voz, naše auto;

2. vyjadruje privlastňovací vzťah k tomu, čo nám (obyč. ako ľuďom) organicky prislúcha ako orgán, schopnosť, vlastnosť ap.: naše oči, uši, naše zmysly, naše myslenie, naše schopnosti;

3. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého nám niečo prislúcha al. sa nám niečo prisudzuje: naše výtvory, naše vynálezy, naše tvrdenie, naše skúsenosti, naša mienka, naše zásluhy, naše nádeje; to je naša vina, stalo sa to našou vinou my sme to zavinili; to je naša vec to sa týka (len) nás, to si my vyriešime, o to sa my postaráme; náš vlak ktorým chceme cestovať, ktorým cestúvame ap.; náš žiaľ, naša bolesť; V roľníckej i robotníckej triede je naša budúcnosť. (Čaj.)

po našom a) tak, ako to my chceme, zamýšľame; b) tak, ako je to u nás zvykom; naše šťastie na šťastie;

4. vyjadruje rodinný, príbuzenský vzťah osôb, ku ktorým patrí aj hovoriaca osoba, k inej osobe (k iným osobám): náš otec, naša matka, naši rodičia, naši príbuzní, náš praotec, naši bratanci, náš Janko, naša Anička;

5. vyjadruje istý spoločenský (priateľský, dôverný, zamestnanecký, zamestnávateľský) pomer, v ktorom sme s istým osobami: náš priateľ, naši neprajníci, náš spolužiak, spoluobčan, náš spolupracovník; náš šofér, naša upratovačka, naši zamestnanci; náš riaditeľ, predstavený

náš človek nám oddaný, zmýšľajúci ako my;

6. vyjadruje pomer k niečomu, čo sa chápe ako hodnota ideálne patriaca celej (danej) spoločnosti ľudí (často vyjadruje tento pomer s kladným citovým zafarbením): naša vlasť, náš (národný) jazyk, náš štát, naše hory, vrchy, naše rieky, naše mesto, naša Orava, naše Kysuce, naše Slovensko, naše piesne, naši spisovatelia, naši robotníci, roľníci, naša mládež, náš ľud, naša (čitateľská ap.) verejnosť, naše školstvo, naše poľnohohospodárstvo, včelárstvo;

7. vyjadruje, že privlastňovaný predmet je u nás bežný, pre nás charakteristický, u nás sa (bežne) vyskytujúci: naše hôrne zvieratá, naše druhy rastlín; Hrali sa bubeníčka, čo bola hra podobná nášmu terajšiemu naši-vaši. (Jégé)

8. týkajúci sa nás časovo: za našich čias, časov o čase, ktorý sme prežili; v našich časoch, v našich dňoch teraz, v súčasnosti;

9. používa sa v autorskej reči a) miesto zámena môj: náš názor, naše riešenie; b) označuje osobu, zried. i vec, o ktorej sa bude hovoriť al. ktorá nám je už z rozprávania známa: „Čo vás do toho?“ spurne odpovedal náš hrdina. (Kuk.) Tu sa náš kapitán stal zádumčivejším. (Kuk.)

10. spodst. naši príslušníci rodiny: Naši vraveli, ty sa vraj pôjdeš učiť. (Ráz.)

11. spodst. naši ľudia, ktorí sú k nám v blízkosti, priateľskom vzťahu, s ktorými sympatizujeme ap.: naši vyhrali, prehrali naše mužstvo (v športe)

náš náš náš_K1 náš

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor