Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

náš nášho m. naša našej ž. naše nášho s I m. a s. naším mn. m. živ. naši, neživ., ž. a s. naše našich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriacich k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): n-e dieťa, náš (vlastný) dom, n. (národný) jazyk; náš názor je ...; to je n-a vec týka sa iba nás; n-e orgány fungujú podobne ako zvieracie ľudské

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): n-e usilovanie, n-e návrhy, n-e prenasledovanie

3. vyj. zreteľ: za n-ch čias, človek v n-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: n. pocestný sa už vracia

5. vyj. (kladné) citové vzťahy: deti n-e milé! (oslovenie); to je n. človek zmýšľa ako my; zahrajte nám tú n-u! obľúbenú skladbu

6. kt. sa u nás (v tejto krajine, v tomto prostredí) vyskytuje: n-e lesné zvieratá

7. môj (význ. 1) (plurál skromnosti): n-a štúdia má riešiť ...

● n-e šťastie, že ... mali sme šťastie, že ...

II. hovor. naši m. mn. a) (blízka) rodina b) prívrženci, priatelia ap.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

náš nášho m., naša našej ž., naše nášho s., I m. a s. naším mn. m. živ. naši, m. neživ., ž. a s. naše našich D našim

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

náš naša naše G mužský a stredný nášho, G ženský našej, D mužský a stredný nášmu, D ženský našej, A mužský živ. nášho, A mužský neživ. náš, A stredný naše, A ženský našu, L mužský a stredný našom, L ženský našej, I mužský a stredný naším, I ženský našou, pl. N mužský živ. naši, pl. N mužský neživ., stredný a ženský naše, pl. G našich, pl. D našim, pl. A mužský živ. našich, pl. A mužský neživ., stredný a ženský naše, pl. L našich, pl. I našimi zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah (vlastníctvo, prináležanie, príbuzenský al. citovo blízky vzťah) hovoriaceho (al. hovoriacich) k osobám, zvieratám al. veciam al. širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého nám niečo prislúcha al. sa prisudzuje, patriaci nám: náš otec; naša mama; naše deti; spomínať na našich starých rodičov; stretnúť sa s našimi priateľmi; to je n. pes, n. dom, naše auto; n. miláčik a) obľúbený, milovaný človek b) obľúbené domáce zviera al. obľúbená vec; zišla sa celá naša rodina; vzdali sme hold našim predkom; navždy zostane v našich srdciach; osud spojil naše životy; stalo sa to pred našimi očami; najlepšia pre n. organizmus je čistá voda; v našej záhrade dominujú ruže; boli to naše prvé spoločné Vianoce; oslávili sme prvé výročie našej svadby □ Otče náš základná modlitba kresťanov začínajúca sa týmito slovami, Otčenáš; naši najmenší malé deti; naša malá (z pohľadu rodiča) dcéra, (z pohľadu starého rodiča) vnučka; náš malý (z pohľadu rodiča) syn, (z pohľadu starého rodiča) vnuk; naši mladí (z pohľadu rodičov) syn a/al. dcéra a ich partneri
2. ▶ odkazuje na vzťah podieľania sa, spoluúčasti hovoriaceho (al. hovoriacich) na činnostiach a vlastnostiach skupiny, ku ktorej patrí (al. patria): naša dlhoročná spolupráca; to je naša prvoradá úloha; bol to n. nápad, návrh; prezentovať naše názory; seminár prevýšil naše očakávania; urobili sme všetko, čo bolo v našich silách; nevyvíjalo sa to podľa našich predstáv; naším cieľom je skvalitnenie výučby; napriek našim upozorneniam sa problémy neriešili; nestalo sa to našou vinou; Zážitky z detstva sa nám podvedome a dlhodobo vrývajú do pamäti a ovplyvňujú naše konanie. [HN 2002]; Teším sa, že naše výtvory sa budú aj predávať, - hovorí mladý umelec. [ŽVč 2006]
3. ▶ vyjadruje určitý zreteľ, hľadisko hovoriaceho (al. hovoriacich) vo vzťahu k objektom al. javom: nebude to aj n. prípad? netýka sa to isté aj nás?; prichádza n. vlak, autobus ktorým budeme cestovať, ktorým cestúvame; bol v našich rokoch bol približne rovnako starý ako my □ pre naším letopočtom pred narodením Krista, skr. pred n. l.; nášho letopočtu po narodení Krista, skr. n. l.
4. ▶ odkazuje na vzťah prináležania hovoriaceho k väčšiemu spoločenstvu, k územie, ktoré toto spoločenstvo obýva, k procesom, ktoré v spoločenstve prebiehajú, a k hodnotám, ktoré spoločenstvo uznáva: n. národ; n. jazyk, naša reč; n. kontinent; naša planéta Zem; naša vlasť; naše krásne Slovensko; naše hrady; návštevníci našich hôr; naše piesne, príslovia a porekadlá; naši spisovatelia; úspechy našich hokejistov; naša mládež; primátor nášho mesta; tieto udalosti sú súčasťou našich dejín; odmalička vštepoval deťom lásku k našim tradíciám; je to novinka na našom trhu; auto s našou poznávacou značkou; pestovanie sóje v našich podmienkach; niektoré rastliny sa z našej flóry vytrácajú; zvieratá žijúce v našich lesoch; naše tradičné jedlo sú halušky; nejaký čas tu žil a veľmi dobre pozná naše pomery; Opäť sa ukázalo, aká vzdialenosť je medzi našimi svetmi. [E. Farkašová]
5. ▶ odkazuje na spoločenský vzťah, v ktorom sme s istými osobami: n. pán riaditeľ; naša triedna učiteľka; naši zamestnanci, obchodní partneri, zákazníci; absolventi našej školy; členovia našej organizácie; naši piataci skončili na druhom mieste; kontakty s našimi bratmi Čechmi; zahanbili sme našich neprajníkov
6. ▶ odkazuje na vzťah spolunáležitosti, blízkosti hovoriaceho k prejavom, stavom ľudí vo všeobecnosti, spoločný, vlastný ľuďom: naše city, potreby; naše žiale, smútky, bolesti, hriechy; Matky sú tie najdôležitejšie osoby v živote. Od malička s nami prežívajú naše radosti, ale aj naše starosti. [HN 2011]
7. hovor. ▶ má funkciu odkazovacieho zámena: nemal by už vstať n. spachtoš?; pocestný sa už vracia
8. ▶ vyjadruje citový vzťah, náklonnosť (obyč. vo familiárnom oslovení): vidíte, priateľu n.; nuž vitajte, naši milí princovia; Tak, hostia naši milí, poďte dovnútra, upiekla som jablkový koláč. [R. Moric]; Martin! A teraz si zanôťme tú našu! [P. Jaroš]
9. ▶ (v autorskej reči) odkazuje na osobu, o ktorej sa bude hovoriť al. už je z rozprávania známa: teraz sa zoznámime s naším hrdinom bližšie; naša hlavná postava si k nemu postupne razí cestu
10. ▶ používa sa autorom (v autorskom pluráli) namiesto zámena môj: naša štúdia je odrazom súčasného stavu poznania danej problematiky; v našom referáte nájdete odpoveď na tieto otázky; cieľom nášho príspevku je poukázať na aktuálne problémy v danej oblasti; to teraz nebude predmetom našich úvah
◘ fraz. naše ratolesti deti; naše šťastie, že... mali sme šťastie, že...: naše šťastie, že sucho neprišlo skôr; po našom a) tak, ako my chceme: ako sa vieme hnevať, keď nie je po našom b) tak, ako je u nás zvykom: urobíme to po našom c) tak, ako sa u nás vraví: bakšiš, po našom úplatok d) naším jazykom: hovorili po našom i po poľsky; to je náš človek človek rovnako zmýšľajúci, patriaci k nám; to je naša psia povinnosť to je niečo, čo sme povinní urobiť; za našich [mladých] čias to tak nebolo keď sme boli mladí, mladší, keď sme boli v produktívnom veku

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster

našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domáci • tunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery? • náš: najlepšie sú našské, naše odrody viniča • blízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudia • rodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného kraja • národný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúry • svojský • svoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

náš, naša, naše, nášho, nášmu, 7. p. m. a str. naším;

mn. č. naši, naše, našich, našim, našimi zám. privl.

1. vyjadruje vlastnícky pomer, držbu niečoho osobami, ku ktorým patrí aj hovoriaca osoba: náš (spoločný) majetok, náš dom, náš pozemok, naša záhrada, naša roľa, naše kone, náš voz, naše auto;

2. vyjadruje privlastňovací vzťah k tomu, čo nám (obyč. ako ľuďom) organicky prislúcha ako orgán, schopnosť, vlastnosť ap.: naše oči, uši, naše zmysly, naše myslenie, naše schopnosti;

3. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého nám niečo prislúcha al. sa nám niečo prisudzuje: naše výtvory, naše vynálezy, naše tvrdenie, naše skúsenosti, naša mienka, naše zásluhy, naše nádeje; to je naša vina, stalo sa to našou vinou my sme to zavinili; to je naša vec to sa týka (len) nás, to si my vyriešime, o to sa my postaráme; náš vlak ktorým chceme cestovať, ktorým cestúvame ap.; náš žiaľ, naša bolesť; V roľníckej i robotníckej triede je naša budúcnosť. (Čaj.)

● po našom a) tak, ako to my chceme, zamýšľame; b) tak, ako je to u nás zvykom; naše šťastie na šťastie;

4. vyjadruje rodinný, príbuzenský vzťah osôb, ku ktorým patrí aj hovoriaca osoba, k inej osobe (k iným osobám): náš otec, naša matka, naši rodičia, naši príbuzní, náš praotec, naši bratanci, náš Janko, naša Anička;

5. vyjadruje istý spoločenský (priateľský, dôverný, zamestnanecký, zamestnávateľský) pomer, v ktorom sme s istým osobami: náš priateľ, naši neprajníci, náš spolužiak, spoluobčan, náš spolupracovník; náš šofér, naša upratovačka, naši zamestnanci; náš riaditeľ, predstavený

● náš človek nám oddaný, zmýšľajúci ako my;

6. vyjadruje pomer k niečomu, čo sa chápe ako hodnota ideálne patriaca celej (danej) spoločnosti ľudí (často vyjadruje tento pomer s kladným citovým zafarbením): naša vlasť, náš (národný) jazyk, náš štát, naše hory, vrchy, naše rieky, naše mesto, naša Orava, naše Kysuce, naše Slovensko, naše piesne, naši spisovatelia, naši robotníci, roľníci, naša mládež, náš ľud, naša (čitateľská ap.) verejnosť, naše školstvo, naše poľnohohospodárstvo, včelárstvo;

7. vyjadruje, že privlastňovaný predmet je u nás bežný, pre nás charakteristický, u nás sa (bežne) vyskytujúci: naše hôrne zvieratá, naše druhy rastlín; Hrali sa bubeníčka, čo bola hra podobná nášmu terajšiemu naši-vaši. (Jégé)

8. týkajúci sa nás časovo: za našich čias, časov o čase, ktorý sme prežili; v našich časoch, v našich dňoch teraz, v súčasnosti;

9. používa sa v autorskej reči a) miesto zámena môj: náš názor, naše riešenie; b) označuje osobu, zried. i vec, o ktorej sa bude hovoriť al. ktorá nám je už z rozprávania známa: „Čo vás do toho?“ spurne odpovedal náš hrdina. (Kuk.) Tu sa náš kapitán stal zádumčivejším. (Kuk.)

10. spodst. naši príslušníci rodiny: Naši vraveli, ty sa vraj pôjdeš učiť. (Ráz.)

11. spodst. naši ľudia, ktorí sú k nám v blízkosti, priateľskom vzťahu, s ktorými sympatizujeme ap.: naši vyhrali, prehrali naše mužstvo (v športe)