náčinie -ia s. hromad. nástroje, pomôcky na prácu al. inú činnosť: stolárske n. náradie; tel. predmety, s kt. sa cvičí (napr. lopta): zostavy s n-ím
náčinie -nia s. hromad.
náčinie -nia -ní s. 1. hromad. (i na čo) ▶ skupina vzájomne súvisiacich predmetov na vykonávanie určitej činnosti, nástroje, pomôcky; syn. náradie: kuchynské, murárske, stavbárske, rybárske n.; n. na grilovanie; n. na lov pstruhov; používať n. pre ľavákov; rozložiť si potrebné pracovné n.; kufrík s lekárskym náčiním; Onedlho pribehol zadychčaný správca obce so zvitkom pergamenu a písacím náčiním. [J. Lenčo] 2. hromad. šport., tel. ▶ predmety, cvičebné pomôcky, s ktorými možno voľne pohybovať (činky, lopty, kužele, švihadlá, tyče, obruče, disky, oštepy, gule a pod.): telocvičné n. a náradie; výber vhodného športového náčinia; cvičenie s netradičným náčiním na hudbu; moderné gymnastky predvádzajú svoje zostavy bez náčinia i s náčiním 3. obyč. pl. náčinia šport. publ. ▶ jednotlivé disciplíny v modernej gymnastike (švihadlo, lopta, obruč, kužele a stuha): finále v jednotlivých náčiniach; Slovensko malo zastúpenie vo všetkých piatich náčiniach
náčinie pomôcky na prácu al. inú činnosť • náradie • nástroje: stolárske, záhradnícke náčinie, náradie, nástroje • riad: držať si riad v poriadku • hovor. inštrumenty: murárske inštrumenty • hovor. sprava: taká vŕtačka je užitočná sprava • servis (náčinie na podávanie jedál a nápojov): kávový servis • slang. sersám • subšt.: vercajg • vercajk • verkcajg • verkcajk
náčinie, -ia str. hromad. nástroje, pomôcky na vykonávanie práce, náradie: stolárske, murárske, kováčske, lekárske, záhradnícke n., n. na šitie
náčení p. náčinie
náčinie s. hromad. (načina, náčeňí) 1. rozličné náradie na vykonávanie prác: Na cajgráme mán to náčiňia, té šeľiaké sersámi (Prievidza); Šelijakú robotu si doma prevediém, len abi bolo potrebné náčinié (Dol. Súča TRČ); Najlepší to má zedňík, ten nepotrebuje na svoju robotu žádné náčeňí, enom užicu a klaďífko (Skalica); Pod zanním úkolom má pošmárané šecko náčiní haj-buj (Červeník HLO); zámočňícko náčiňia (Klokoč ZVO); náčiňá (Pucov DK) 2. záh, miest. turč a spiš kuchynský riad: Striebornuo náčiňia a porceláni, to voľakedi ľen grófi mávaľi (Ležiachov MAR); U nás je náčeňá hodňe, lebo nás je moc (Skalica); V hoteli sem kávu variu̯, umívau̯ náčiní a také veci (Cerová-Lieskové SEN); Od obeda som pomivala načina - tanere, loški, harnčeki, šerpenki (Hnilec SNV) 3. zried. zariadenie bytu: Povinášajťe z izbi náčinia, buďeme izbu bieliť (St. Hory BB)
náčení, náčeníčko p. náčinie
náčinie [-ie, -ia, -í; -ení] s hromad 1. pomôcky na vykonávanie nej. práce, nástroje, náradie: (Juraj Kovarčič) to naczeni kovarske kaupil (U. HRADIŠTE 1538 SLL); naczinj k remeslu kowaczkemu (ŽILINA 1621); ya tess sem len geden pylnicek zotrymal a druhe načini predal mne za penize (BARDEJOV 1664); (pani komendanti) nam patnact koscuw y ze wsseckim načinim k tomu potrebnim prepustily (TRENČÍN 1706); (kráľ Gilimer) prosil za harfu, musikanske wiborne načenj, aby se s nim w swem smutku potiessitj mohl (KT 1753); (v štôlni) misis miti načinga hawarske a kahanetz (VS 1754); (Ján Mokrý) zatyowy swemu z dceru priruczil naczinje kovaczke (P. BYSTRICA 1756); parapegmata: hwezdárské náčeni (KS 1763); načinia zahradnie a orace ma se prihotowit (NN 18. st); utensilium: náčenj (PD 18. st); x. pren zhledni, Otče, na wšecky načenj spaseňj našýho (UZ 1722) spôsoby, cesty 2. kuchynský riad, nádoby, príbory: prosim, žeby stie nieraczyly dopustyt to czynowe naczynye przedat (PLAVEČ 1556 E); brincze w naczini no 13 (TRENČÍN 1658); nacinia pekne medzj sebu podelite, fflassku cynowu, mysu cynowu, lassku stribrnu, cynowu kannu (PREŠOV 1666); Turkiny, co umiwala načzenj, (dalo sa) den 59 (s. l. 1690); rad aneb načziny; fogassek pre načzinge sucy (TRENČÍN 1713); winne naczeny (SKALICA 1773) sudy, krčahy, poháre 3. zariadenie, príslušenstvo: dom mug zanechawam panu richtarowy meskemu Johannes Weberowy ze wsseczkim domaczim načsinim (PREŠOV 1666); sstjrj kone ze ssetkim načzjnim na kone prinalezagjcjm (T. TURNÁ 1737) s postrojmi; -íčko [-če-] dem k 1: utensilium: načenjčko (PD 18. st)