náčelník1, -a, mn. č. -ci m. osoba stojaca na čele nejakej organizácie, skupiny ľudí, nejakého úradu ap.; vedúci, správca, veliteľ: n. stanice, n. športovej organizácie; voj. n. generálneho štábu; n. indiánskeho kmeňa; zastar. okresný n.;
náčelníčka, -y, -čok, zried. i náčelnica2, -e, -níc ž.;
náčelnícky príd.;
náčelníctvo, -a str.
1. funkcia, hodnosť náčelníka;
2. vedenie, osoby vo vedúcom postavení