náčelník -a mn. -ci m.
1. kto stojí na čele istej organizácie, úradu, zložky ap.: n. stanice, policajného oddelenia, generálneho štábu
2. hlava kmeňa al. rodu: indiánsky n.;
náčelníčka -y -čok ž.;
náčelnícky príd.
náčelník1 -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto stojí na vrchole spoločenskej hierarchie určitého prírodného etnika, kmeňa, rodu, vodca: indiánsky n.; n. germánskeho kmeňa; domorodí kmeňoví náčelníci; uzavrieť dohodu s náčelníkom kmeňa; Ak sa voľaktorý dar zapáčil náčelníkovi, zmocnil sa ho. [V. Krupa] 2. ▶ vedúci pracovník prevádzky v niektorých organizáciách, úradoch al. zložkách štátnej služby: n. železničnej stanice, hasičského zboru; pôsobiť ako n. generálneho štábu armády; vymenovať niekoho do funkcie náčelníka policajného zboru; stretnutie náčelníkov vojenských polícií ▷ náčelníčka -ky -čok ž.: n. mestskej polície
náčelník p. vodca, vedúci2, staršina
staršina hist. hlava kmeňa al. rodu • náčelník • hist. vladyka
vedúci2 kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajne • nadriadený: poslúchať príkazy nadriadeného • predstavený: predstavený kláštora • náčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanice • hlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodiny • kapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstva • hovor. šéf: mať dobrého šéfa • expr. šéfko • slang. bos • publ. líder
p. aj správca
vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)
náčelník1, -a, mn. č. -ci m. osoba stojaca na čele nejakej organizácie, skupiny ľudí, nejakého úradu ap.; vedúci, správca, veliteľ: n. stanice, n. športovej organizácie; voj. n. generálneho štábu; n. indiánskeho kmeňa; zastar. okresný n.;
náčelníčka, -y, -čok, zried. i náčelnica2, -e, -níc ž.;
náčelnícky príd.;
náčelníctvo, -a str.
1. funkcia, hodnosť náčelníka;
2. vedenie, osoby vo vedúcom postavení
(jeden) náčelník; (bez) náčelníka; (k) náčelníkovi; (vidím) náčelníka; (hej) náčelník!; (o) náčelníkovi; (s) náčelníkom;
(štyria) náčelníci; (bez) náčelníkov; (k) náčelníkom; (vidím) náčelníkov; (hej) náčelníci!; (o) náčelníkoch; (s) náčelníkmi;