Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská

múka -y múk ž. jemne pomleté obilné zrná použ. na prípravu chleba, pečiva ap.: pšeničná m., hladká, hrubá, výberová m., posypať plech m-ou;

múkový, múčny príd.: m-é, m-ne vrece; m-ne jedlo z múky;

múčka -y -čok ž.

1. prášková hmota podobná múke: zemiaková, rybacia m., kŕmna m.; Thomasova m. umelé hnojivo

2. zdrob. expr. k múka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
múka ‑y múk ž.; múkový, múčny; múčka ‑y ‑čok ž.

múka múky múk ž.

múka múky múk ž.jemne pomleté obilné zrná, obyč. v podobe prášku, používané na prípravu chleba a iného pečiva; základná ľudská potravinová surovina: pšeničná, ražná, krupičná, kukuričná m.; hladká, polohrubá, hrubá m.; celozrnná, bezlepková m.; grahamová m. celozrnná pšeničná múka (získaná mletím zrna obilnín v jednom stupni); špaldová m. získaná mletím pšenice špaldovej, starého druhu nešľachtenej pšenice; vrece múky; nádoba na múku; zomlieť múku; preosievať múku cez sito; zahustiť polievku múkou; do cesta pridáme štyri lyžice múky; m. zdražela; Nože mi urob pampúšik, starká. - Z čohože ti ho urobím, keď nemám múky! [M. Ďuríčková]; Najžiadanejšími bioproduktmi na trhu sú rôzne obilné výrobky, múky, cestoviny alebo bylinkové čaje. [HN 2010]fraz. z tej múky koláč nebude/koláče nebudú al. z tejto múky chleba/koláčov nenapečieš al. z tej raže múka nebude vyjadrenie pochybnosti o úspechu niečoho ▷ zdrob.múčka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

múka, -y, múk ž. jemne rozomleté obilné zrná, obyč. bez šupy: mlieť, osievať m-u; ražná, pšeničná m., chlebová, kŕmna m.; hladká, hrubá, krupičná m.; nulová m. hladká; biela m. pšeničná; čierna m. ražná

hovor. z tej m-y nebudú koláče, z tejto m-y koláče nenapečieš táto vec sa ti nepodarí;

múčny príd.

1. z múky: m-e jedlá, výrobky; m. odvar, m-a kaša; m. červ larva múčiara;

2. určený na uchovanie múky: m-e vrece, m-a truhlica;

múkový príd.;

múčka, -y, -čok ž.

1. zdrob. expr. múka;

2. jemne rozomletá al. rozdrvená hmota, prášok: kokosová, ryžová m.; cukrová m. jemný práškový cukor; zemiaková m. škrob zo zemiakov, kuchársky prípravok; detská m. výživný prípravok pre deti; kŕmna m. druh krmiva; mäsová, kostná, krvná, rybia m. druh krmiva al. umelého hnojiva; Thomasova m. druh umelého hnojiva; zomlieť, roztĺcť na m-u;

múčkový príd. m. cukor veľmi jemný

múčny p. múka


múka ž.
1. csl jemne pomleté obilné zrná používané na prípravu chleba, pečiva ap.: Maľi zme trocha múki, upiekla (mama) maťeráke (Lišov KRU); Múke bole zloženej glhom štoku (Čelovce MK); Dala som mnoho cesnaku na masť a múki len málinko, abi polievka ňebola taká vodová (V. Maňa VRB); Dajú mi miech múki a jedného brava (Záh. Bystrica BRA); Z múki, cajchu, mlíka a jenného vajca sa zamísí kisnuté cesto (Lukáčovce HLO); Ket peršeraz vihaňali pastire statok na poľo, s každej chiži jim davaľi koritko muki, dva vajca i peňeźi (Rankovce KOŠ); Do muki rozmišame soľ i cuker (Brezina TRB); ražná múka (Háj MAR); rožná múka (Pukanec LVI); režná múka (Myjava); pšeňična muka (Kokšov-Bakša KOŠ); žitná múka (Pukanec LVI); jačmenná múka (Bošáca TRČ); jarčena muka (Dl. Lúka BAR)
L. z múki variť (Návojovce TOP), od múki varit (Trakovice HLO) - variť múčne jedlá; múku virážat (St. Myjava MYJ) - mlyn. pri mletí triediť podľa akosti; chlebová múka (Vavrišovo LM, Beluša ILA) - na chlieb; koláčová múka (V. Maňa VRB) - na pečivo; várová múka (Trenč. Turná TRČ), slížová múka (V. Maňa VRB) - na varené cestoviny; odňatá múka (Láb MAL) - ražná múka na varenie; hlatká múka (Trakovice HLO), makká múka (Kubrica TRČ) - jemne rozomletá (obyč. pšeničná) múka; ostrá múka (Kubrica TRČ), hrubá múka (Trakovice HLO), krupicová múka (V. Maňa VRB), krupičková múka (Lukáčovce HLO), grísová múka (Sklabiná MK), grisková múka (Myjava) - hrubá pšeničná múka; nulová múka (Častá MOD), nulková múka (Vištuk MOD), predňia múka (Pukanec LVI), peršopredňa muka (Letanovce SNV) - najkvalitnejšia pšeničná múka; virášková múka (Vrbovce SEN), šrotová múka (Ružindol TRN), zrnová múka (Hrušové NMV), pozarňova muka (Niž. Repaše LVO) - najbelšia múka z prvých mlecích procesov; melná múka (Prochot NB) - jemne zomletá; pozadňia muka (Kys. N. Mesto), pozadňa muka (Niž. Repaše LVO) - tmavšia múka z posledných mlecích procesov; šupková múka (Mor. Lieskové NMV, Vrbovce SEN), šúpková múka (Častá MOD) - najhoršej kvality; glajchová múka (St. Myjava MYJ) - jedného druhu zo všetkého zomletého zrna; šťiná múka (Prochot NB) - krmná múka; skľepná múka (Pukanec LVI) - kupovaná v obchode; americka muka (Kys. N. Mesto) - najjemnejšia múka z ovsa; ríchľiková múka (Tvrdošín TRS) - z rýchlo rastúceho ovsa lepšieho druhu
F. bieli jag múka (Markušovce SNV) - veľmi bledý; ňebuďe s tej raži múka (Rim. Píla RS); ňebudú s tej múki koláče (Rim. Píla RS); s tej múki ňebuďe chlép (Bošáca TRČ) - nebude s toho nič
2. lipt kašovité jedlo z múky: Na frušťig zme jedávali múku s kislí_mliekom (Okoličné LM); Na večeru kedisi bívala múka zo slatkí_mliekom alebo s kíškou (Hubová RUŽ)
L. maslou̯ná múka (Selce KRU) - kaša z múky pripraženej na podmaslí; múčny príd. k 1: Múčne jedlá sa variľi - haluški, šúľance z makom ľebo s priezľami, rezance s tvarohom a tak (Košťany n. Tur. MAR); Druhó jello bívala kašša múčna alebo krúpová z mlíkom (Súlovce TOP); Múčná kašša sa robila z múki a vodi (Trakovice HLO)
L. múčňe hrnce (Pukanec LVI), múčne štok (Čelovce MK), múčna truhla (Bánovce n. Bebr.), múčňí miech (Dúbravka BRA), - na uskladnenie múky; múčna doska (Pukanec LVI) - na spracovanie múky na cesto; múční kameň (Kubrá TRČ) - mlyn. na mletie múky; múčná hrada (Kubrá TRČ) - mlyn. hrada s dierou, cez ktorú padalo melivo; múčná truhla (Dol. Súča TRČ), mučna kasňa (Heľpa BRE), mučna lada (Krivany SAB) - mlyn. veľká drevená schránka v starej mlynici, do ktorej padala preosiata múka; múčná moľa (Čičmany ŽIL) - moľa, kt. kladie vajíčka do múky
F. vizerá, aňi čo bi ho ochmáľiu̯ múčnim vrecom (Leštiny DK), je červení jag múčné vreco (Lukáčovce HLO) - iron. je veľmi bledý

múčka p. múka


múčny p. múka


múka ž
1. jemne rozomleté al. rozdrvené obilné a i. zrná: (pred pečením chleba) zeby se muka premerila (P. BYSTRICA 1506); ffoytowey za muku do kuchine d 6 (ŽILINA 1586); dwe wrecza muky (TRENČÍN 1610); muka biela (ZVOLEN 1620) pšeničná; muka horčična (RG 18. st)
L. čeľadná, podlejšia, (po)zadná m. horšej kvality: muky podlegsseg (BYTČA 1606); muky čeledneg (ORAVA 1611); muki pozadnieg (BÁNOVCE n. B. 1663); zadnj mauka (FO 1737); dvoranská, predná m. najlepšej kvality: muky dworanskey (LIETAVA 1612); s toho muky predni namele (NITRA 18. st)
F. nebude z té reži muka (SiN 1678) nič z toho nebude; ktery prsti do muky pússťa, mosy gych mywati z múkú posypané (BlR 18. st) kto chodí do mlyna, zamúči sa
2. prach, prášok získaný rozdrvením niečoho: stlucy s ffyky a z muku reczkeho sena, z lystem slezowim, slepyčim sadlem, tim fflaystrowaty (uzliny) (HL 17. st); prvej než nám naše regalia jse oddaji, nema žaden rudu, gene, šlich, muku ve dne aní v noci ven z práva odpredavat (MB 1759) rudný prach; wesmy sklo kristalove, ztlucs je na muku (RO 18. st); -ový, múčny, múčený príd
1. urobený z múky; súvisiaci s múkou: pulmentum: múčná kassa; cocetum: múkowy bélles; farraceus: žitny, objlny, múčny, zbožny (KS 1763); gestliže howado sýlu tratí, tehdy se gemu magu mučné nápoge s otrubami do nutra dawati (ŠkD 1775); mincha bila obeta múčena (BPr 1787)
L. w samem skutku su gvlares pažrawe husenice, sskodliwj mučnj molowe (WO 1670) škodcovia, zool moly z rodu Tineida
2. používaný pri manipulácii s múkou: muczny mlyn ze wssym strogom (BYTČA 1606 E); mučna truhla (M. JÁN 1687); ackolwek pani Insitoriska na mučnom kameny swug slad mlela ((B. BYSTRICA) 1695); mučny sud z wrchnyom (LEDNICA 1721); na koleso mučne a wodné kosstuge y za trowu pat zlatich (PODVAŽIE 1722); múčka dem k 1: ma pritom otrubj, mučku na kolacze (KC 1791)

Múka_1 Múka Múka_2 Múka
múka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) múka
G (bez) múky
D (k) múke
A (vidím) múku
L (o) múke
I (s) múkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) múky
G (bez) múk
D (k) múkam
A (vidím) múky
L (o) múkach
I (s) múkami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MÚKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 61×, celkový počet lokalít: 21, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KLENOVEC, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 14×;
DUBOVÁ (obec NEMECKÁ), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 7×;
HORNÁ SÚČA, okr. TRENČÍN – 4×;
JASENIE, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 4×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 4×;
PREDAJNÁ, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 4×;
ŠTIAVNIČKA (obec PODBREZOVÁ), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 3×;
LIPTOVSKÁ LÚŽNA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 3×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
LISKOVÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 2×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a múka z ovsa et semoules d'avoine
a múka z raže et semoules de seigle
a raže na múku et de seigle en farine
a zo špaldy, múka et d'épeautre, farine
cukry a druhy múky sucres et types de farine
múky, krupice alebo vločiek de farines, semoules ou flocons
sušené gaštany a múka châtaignes sèches et farine
vajcia na 1 kg múky oeufs pour 1 kg de farine
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu