myslenie -nia -ní s. 1. i filoz., psych. ▶ zachytávanie a poznávanie skutočnosti a rôznych vzťahov v nej, ktoré prebieha v ľudskom vedomí; schopnosť vytvárať predstavy, pojmy, idey, myšlienky a spájať ich do súdov, úsudkov, argumentácií a úvah, uvažovanie, premýšľanie, hľadanie a objavovanie nového: ľudské m.; abstraktné m. založené na zovšeobecňovaní charakteristických vlastností indivíduí; kritické m. jasné, racionálne rozvíjané, nedogmatické a podložené overenými skutočnosťami; induktívne m. postupujúce od predpokladov k všeobecnému záveru, ktorý vyplýva pravdepodobnostne; deduktívne m. postupujúce od predpokladov k nevyhnutne vyplývajúcemu záveru; syntetické m. založené na spájaní jednotlivých častí do celku; deštruktivistické m. spôsobujúce deštrukciu, rozklad; konvergentné m. smerujúce k prekonaniu rozdielnych názorov a prijatiu jedného riešenia, spoločného záveru; divergentné m. zmnožujúce názorové rozdiely, odchýlky a rozpory; lineárne m. napredujúce bez výraznejších zmien, zotrvávajúce v určitom stereotype; kniha o pozitívnom myslení; mať technické m.; rozvíjať logické m.; m. odráža skutočnosť abstrahovane a vo forme pojmov; m. úzko súvisí s jazykom a rečou; pracovná pozícia si vyžaduje komunikatívnosť, analytické m. a organizačné schopnosti schopnosť myšlienkovo rozložiť celok na časti a poznať súvislosti; prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má vplyv na jeho m. a správanie; po použití psychotropných látok vznikajú halucinácie, dochádza k poruchám myslenia; Každý vzrast myslenia je zárodkom nových pohľadov a ďalších podnetov na nové myslenia. [KN 2004]
2. iba sg. ▶ súhrn názorov na istú problematiku, presvedčenie, zmýšľanie: sloboda myslenia; dejiny filozofického myslenia; slovenské teoretické myslenie o preklade; geopolitické myslenie v USA; nastal obrat, posun v myslení voličov; zmeňte spôsob myslenia a zmeníte aj svoj osud; Postupne s ekologickým myslením sa objavila alternatíva - umelé vianočné stromčeky. [HN 2008]
▷ ↗ i myslieť
myslený -ná -né príd. odb. ▶ existujúci v predstave, v mysli; v skutočnosti nejestvujúci, fiktívny: m. bod; myslená čiara, os, rovina; m. rez (v priestorovej geometrii) fiktívny vodorovný al. zvislý rez cez zobrazovaný predmet ▷ ↗ i myslieť
myslieť -lí -lia -li! -lel -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. ▶ rozumom zachytávať skutočnosť a rozličné vzťahy v nej, uvedomovať si svoju existenciu; robiť myšlienkové operácie pomocou pojmov a súdov; syn. premýšľať, uvažovať: človek je mysliaca bytosť; technicky, pragmaticky, logicky, moderne, exaktne m.; mysli pozitívne!; m. nahlas pri premýšľaní mimovoľne vyslovovať svoje myšlienky; učiť študentov samostatne m.
2. (koho kým, čo čím; čo ako) ▶ mať na mysli, na zreteli niekoho, niečo, chápať niečo istým spôsobom; syn. mieniť: tým som myslel nás všetkých; čo tým myslíte?; sladkosťami myslím nielen cukríky a čokoládu, ale aj zákusky; nič zlého tým nemyslím; zdá sa, že s hudbou, s podnikaním to myslí naozaj; nepôjdeš von, kým si neurobíš úlohy, a myslím to smrteľne vážne!; poznámka nebola myslená ironicky; myslím to (s tebou, s vami) dobre mienim
3. (na koho, na čo) ▶ zaoberať sa v mysli niekým, niečím; brať do úvahy, mať na zreteli niekoho, niečo: m. na dobro svojich detí; neustále myslí na syna, na prácu; na čo myslíš?; na to si nemyslel?; práve teraz musíš m. na jedlo?; vyložiť si nohy a na nič nemyslieť; musíš m. aj na budúcnosť; človek musí m. aj na druhých, nielen na seba musí pamätať; nedokáže m. na nič iné, iba na ňu; Zle som spala, mysliac na chorú kamarátku. [CN 2006]; neos. Pri zostave menu sa myslelo aj na vegetariánov a celiatikov. [HN 2008]
4. (na čo; čo ako) ▶ mať v úmysle, mať predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti; syn. zamýšľať, pomýšľať: m. na pomstu, na odplatu; m. na ženbu, na vydaj; ako to s ňou myslíš? aký máš zámer?
5. iba v 1. os. sg. myslím blíži sa významu častice ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, neistotu a pod.) k výrazu al. k celej výpovedi; syn. hádam, vari, tuším: už si mi to, myslím, raz hovoril; Keď svet nám pod rukami vzniká, umrieť je, myslím, nezmysel. [Š. Pártošová]; Vo všetkých týchto prípadoch však, myslím, platí, že umenie je až druhoradé. [NS 2010]
6. i myslieť si (čo (o kom, o čom); s vedľajšou vetou) ▶ mať istú mienku, názor, úsudok o niekom, o niečom; syn. usudzovať, mieniť: hovorí, čo si myslí; mysli si o mne, čo chceš!; čo si o tom myslíš?; myslel som si to to som predpokladal; myslím si pravý opak toho, čo si povedal; myslím (si), že hovorí pravdu; nemyslím (si), že koná správne; je naivné m. si, že ekonomická kríza sa nás nedotkne; Polovica respondentov si myslí, že najvyššia spotrebná daň by mala byť na cigarety. [VNK 2003] □ nemyslím vyjadruje pochybnosť predchádzajúcej výpovede, (asi) nie; to si myslím! pravdaže, zaiste
7. i myslieť si často v rečníckych otázkach al. výzvach (s vedľajšou vetou) ▶ mať istú predstavu, istý dojem o niekom, o niečom; syn. domnievať sa, nazdávať sa: nemysli si, že sa ťa bojím; myslíš, že si vtipný?; hádam si nemyslíte, že som to urobil ja?; neos. dlho sa myslelo, že to urobil on predpokladalo sa
◘ fraz. ako myslíš vyjadrenie súhlasu, dobre, ako chceš; ani myslieť! vôbec nie; kto by [si] to bol myslel! je to prekvapujúce; myslieť [hneď] na [to] najhoršie brať do úvahy aj možnú smrť niekoho; myslieť len na seba byť sebecký; hovor. myslí mu to [dobre] vie dobre, správne uvažovať, je bystrý; myslieť na všetko al. myslieť dopredu byť opatrný, predvídať; myslieť na zadné kolieska/dvierka brať do úvahy aj nepredvídané okolnosti, šetriť si vlastné zdroje; myslieť si o sebe veľa/priveľa namýšľať si o sebe, byť namyslený; myslieť si svoje mať svoj vlastný názor na vec; iron. myslí si, že mu patrí celý svet a) je priveľmi sebavedomý b) je veľmi šťastný, spokojný; iron. myslí si, že zjedol/pojedol všetku múdrosť [sveta] al. myslí si, že všetku múdrosť [sveta] lyžicou vychlípal namýšľa si, že je veľmi múdry; to som si mohol myslieť konštatovanie nad reálnym stavom, ktorý sa dal predpokladať, to sa dalo predpokladať; na to [ani len] nemysli! to nesmieš urobiť!; nemyslel som to tak mrzí ma, že sa ťa/vás dotklo to, čo som povedal; to nemyslíš/nemyslíte vážne! zvolanie vyjadrujúce prekvapenie, rozhorčenie al. neistotu ako reakcia na výpoveď al. správanie komunikačného partnera ◘ parem. žart. jeden myslel a vymyslel fúrik [a musel ho tlačiť] vymýšľať, vymyslieť niečo, čo je už dávno známe
▷ opak. k 1 – 4 myslievať -va -vajú -val: v poslednom čase často myslieva na otca