Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

myslieť -í -ia nedok.

1. rozumom postihovať skutočnosť a rozlič. vzťahy v nej, robiť myšlienkové operácie pomocou pojmov a súdov, uvažovať, premýšľať: logicky m.; m-iaca bytosť človek; mať presné, popletené m-nie; m-ená čiara jestvujúca v predstave; hovor. m-í mu to (dobre)

2. mať na mysli, na zreteli, pamätať; rozumieť: m. na deti, na budúcnosť; koho, čo tým m-š?

3. mať v úmysle, zamýšľať, chcieť: m-í už na odplatu; m-m to s vami dobre; ako m-š

4. i myslieť si mať mienku, názor, zmýšľať, usudzovať, mieniť: čo si o veci m-š? nem-m, že je to správne

5. i myslieť si mať dojem, domnievať sa, nazdávať sa, mieniť: m. si o sebe priveľa namýšľať si; m-m (si), že sa vrátim skoro

6. myslím vo funkcii čast. hádam, tuším, vari: toto je, m., moja posledná príležitosť

● m. si svoje mať vlastný (iný) názor

myslieť -lí -lia -li! -lel -liac -liaci -lený -lenie nedok.

myslieť si -lí si -lia si -li si! -lel si -liac si -liaci si -lenie si nedok.

myslenie -nia -ní s. 1. i filoz., psych. ▶ zachytávanie a poznávanie skutočnosti a rôznych vzťahov v nej, ktoré prebieha v ľudskom vedomí; schopnosť vytvárať predstavy, pojmy, idey, myšlienky a spájať ich do súdov, úsudkov, argumentácií a úvah, uvažovanie, premýšľanie, hľadanie a objavovanie nového: ľudské m.; abstraktné m. založené na zovšeobecňovaní charakteristických vlastností indivíduí; kritické m. jasné, racionálne rozvíjané, nedogmatické a podložené overenými skutočnosťami; induktívne m. postupujúce od predpokladov k všeobecnému záveru, ktorý vyplýva pravdepodobnostne; deduktívne m. postupujúce od predpokladov k nevyhnutne vyplývajúcemu záveru; syntetické m. založené na spájaní jednotlivých častí do celku; deštruktivistické m. spôsobujúce deštrukciu, rozklad; konvergentné m. smerujúce k prekonaniu rozdielnych názorov a prijatiu jedného riešenia, spoločného záveru; divergentné m. zmnožujúce názorové rozdiely, odchýlky a rozpory; lineárne m. napredujúce bez výraznejších zmien, zotrvávajúce v určitom stereotype; kniha o pozitívnom myslení; mať technické m.; rozvíjať logické m.; m. odráža skutočnosť abstrahovane a vo forme pojmov; m. úzko súvisí s jazykom a rečou; pracovná pozícia si vyžaduje komunikatívnosť, analytické m. a organizačné schopnosti schopnosť myšlienkovo rozložiť celok na časti a poznať súvislosti; prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má vplyv na jeho m. a správanie; po použití psychotropných látok vznikajú halucinácie, dochádza k poruchám myslenia; Každý vzrast myslenia je zárodkom nových pohľadov a ďalších podnetov na nové myslenia. [KN 2004]
2. iba sg. ▶ súhrn názorov na istú problematiku, presvedčenie, zmýšľanie: sloboda myslenia; dejiny filozofického myslenia; slovenské teoretické myslenie o preklade; geopolitické myslenie v USA; nastal obrat, posun v myslení voličov; zmeňte spôsob myslenia a zmeníte aj svoj osud; Postupne s ekologickým myslením sa objavila alternatíva - umelé vianočné stromčeky. [HN 2008]
▷ ↗ i myslieť

myslený -ná -né príd. odb. ▶ existujúci v predstave, v mysli; v skutočnosti nejestvujúci, fiktívny: m. bod; myslená čiara, os, rovina; m. rez (v priestorovej geometrii) fiktívny vodorovný al. zvislý rez cez zobrazovaný predmet ▷ ↗ i myslieť

myslieť -lí -lia -li! -lel -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. ▶ rozumom zachytávať skutočnosť a rozličné vzťahy v nej, uvedomovať si svoju existenciu; robiť myšlienkové operácie pomocou pojmov a súdov; syn. premýšľať, uvažovať: človek je mysliaca bytosť; technicky, pragmaticky, logicky, moderne, exaktne m.; mysli pozitívne!; m. nahlas pri premýšľaní mimovoľne vyslovovať svoje myšlienky; učiť študentov samostatne m.
2. (koho kým, čo čím; čo ako) ▶ mať na mysli, na zreteli niekoho, niečo, chápať niečo istým spôsobom; syn. mieniť: tým som myslel nás všetkých; čo tým myslíte?; sladkosťami myslím nielen cukríky a čokoládu, ale aj zákusky; nič zlého tým nemyslím; zdá sa, že s hudbou, s podnikaním to myslí naozaj; nepôjdeš von, kým si neurobíš úlohy, a myslím to smrteľne vážne!; poznámka nebola myslená ironicky; myslím to (s tebou, s vami) dobre mienim
3. (na koho, na čo) ▶ zaoberať sa v mysli niekým, niečím; brať do úvahy, mať na zreteli niekoho, niečo: m. na dobro svojich detí; neustále myslí na syna, na prácu; na čo myslíš?; na to si nemyslel?; práve teraz musíš m. na jedlo?; vyložiť si nohy a na nič nemyslieť; musíš m. aj na budúcnosť; človek musí m. aj na druhých, nielen na seba musí pamätať; nedokáže m. na nič iné, iba na ňu; Zle som spala, mysliac na chorú kamarátku. [CN 2006]; neos. Pri zostave menu sa myslelo aj na vegetariánov a celiatikov. [HN 2008]
4. (na čo; čo ako) ▶ mať v úmysle, mať predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti; syn. zamýšľať, pomýšľať: m. na pomstu, na odplatu; m. na ženbu, na vydaj; ako to s ňou myslíš? aký máš zámer?
5. iba v 1. os. sg. myslím blíži sa významu častice ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, neistotu a pod.) k výrazu al. k celej výpovedi; syn. hádam, vari, tuším: už si mi to, myslím, raz hovoril; Keď svet nám pod rukami vzniká, umrieť je, myslím, nezmysel. [Š. Pártošová]; Vo všetkých týchto prípadoch však, myslím, platí, že umenie je až druhoradé. [NS 2010]
6. i myslieť si (čo (o kom, o čom); s vedľajšou vetou) ▶ mať istú mienku, názor, úsudok o niekom, o niečom; syn. usudzovať, mieniť: hovorí, čo si myslí; mysli si o mne, čo chceš!; čo si o tom myslíš?; myslel som si to to som predpokladal; myslím si pravý opak toho, čo si povedal; myslím (si), že hovorí pravdu; nemyslím (si), že koná správne; je naivné m. si, že ekonomická kríza sa nás nedotkne; Polovica respondentov si myslí, že najvyššia spotrebná daň by mala byť na cigarety. [VNK 2003] □ nemyslím vyjadruje pochybnosť predchádzajúcej výpovede, (asi) nie; to si myslím! pravdaže, zaiste
7. i myslieť si často v rečníckych otázkach al. výzvach (s vedľajšou vetou) ▶ mať istú predstavu, istý dojem o niekom, o niečom; syn. domnievať sa, nazdávať sa: nemysli si, že sa ťa bojím; myslíš, že si vtipný?; hádam si nemyslíte, že som to urobil ja?; neos. dlho sa myslelo, že to urobil on predpokladalo sa
◘ fraz. ako myslíš vyjadrenie súhlasu, dobre, ako chceš; ani myslieť! vôbec nie; kto by [si] to bol myslel! je to prekvapujúce; myslieť [hneď] na [to] najhoršie brať do úvahy aj možnú smrť niekoho; myslieť len na seba byť sebecký; hovor. myslí mu to [dobre] vie dobre, správne uvažovať, je bystrý; myslieť na všetko al. myslieť dopredu byť opatrný, predvídať; myslieť na zadné kolieska/dvierka brať do úvahy aj nepredvídané okolnosti, šetriť si vlastné zdroje; myslieť si o sebe veľa/priveľa namýšľať si o sebe, byť namyslený; myslieť si svoje mať svoj vlastný názor na vec; iron. myslí si, že mu patrí celý svet a) je priveľmi sebavedomý b) je veľmi šťastný, spokojný; iron. myslí si, že zjedol/pojedol všetku múdrosť [sveta] al. myslí si, že všetku múdrosť [sveta] lyžicou vychlípal namýšľa si, že je veľmi múdry; to som si mohol myslieť konštatovanie nad reálnym stavom, ktorý sa dal predpokladať, to sa dalo predpokladať; na to [ani len] nemysli! to nesmieš urobiť!; nemyslel som to tak mrzí ma, že sa ťa/vás dotklo to, čo som povedal; to nemyslíš/nemyslíte vážne! zvolanie vyjadrujúce prekvapenie, rozhorčenie al. neistotu ako reakcia na výpoveď al. správanie komunikačného partnera ◘ parem. žart. jeden myslel a vymyslel fúrik [a musel ho tlačiť] vymýšľať, vymyslieť niečo, čo je už dávno známe
▷ opak. k 1 – 4 myslievať -va -vajú -val: v poslednom čase často myslieva na otca

myslieť, -í, -ia, rozk. mysli nedok.

1. (bezpredm. i čo) poznávať objektívnu skutočnosť, uvedomovať si ju a robiť z nej závery v pojmoch, v súdoch, myšlienkach; uvažovať, premýšľať, hútať: m. logický, samostatne; m. v obrazoch; človek je mysliaci tvor; m. nahlas nevdojak vyslovovať svoje myšlienky; m. si v duchu, v sebe ponechávať si myšlienky pre seba, nevyslovovať ich; hovoriť i myslieť po slovensky

● hovor.: kto by (si) to bol myslel! je to neočakávané, prekvapujúce; to si myslím! pravdaže, zaiste; čo myslíš? ako si to predstavuješ?; ani myslieť! vyjadrenie záporu, nie; ani myslieť, že by ho taký ohľad bol viedol (Škult.) iste ho neviedol;

2. (na koho, na čo) mať niekoho, niečo na pamäti, na zreteli, pamätať; mať v evidencii: Myslí na všetko inšie, len nie na robotu. (Heč.) Mať myslí na syna. (Bunč.); mysli na zajtrajšok pamätaj na budúcnosť; na to som nemyslel; na to si nemyslel, však? zabudol si; m. na smrť; myslí na všetko je opatrný, predvídavý; myslí len na seba je sebecký;

3. (na čo, čo ako, čo s kým, s čím ako, zried. i s neurč.) mať v úmysle, zamýšľať niečo, chcieť: m. na pomstu, na odplatu; nemyslel na obranu; dobre to s tebou myslím; m. to s niekým vážne, úprimne; myslí to smrteľne vážne; to bolo dobre myslené; myslí ťa zastreliť (Sládk.); Búda nebola pôvodne myslená ako ľudský príbytok. (Laz.)

4. myslieť (si) (o kom, o čom i bezpredm.) mať mienku, názor, mieniť, zmýšľať: Myslím: život je krásny. (Smrek) Povedzže ty mne, čo si ty o mne myslíš. (Taj.) Nemyslím, že by preminul pohanenie dcérino. (Hviezd.) Ako je dobre, že možno o Čiernom myslieť po dobrom. (Tim.); Čo (si) myslíš (o tom, o tejto veci)?

● povie, čo (si) myslí je úprimný. priamy; veľa si myslí o sebe je namyslený; m. si svoje ponechávať si svoj názor, svoju mienku; každý (si) myslí svoje každý má iný názor; Kto je v peci, myslí, že sú všetci (prísl.) podľa seba súdime iných; ako myslíš výraz súhlasu, dobre, keď chceš;

5. mať dojem, predstavu, domnievať sa, nazdávať sa: Myslím, že vášho podpisu ani netreba. (Vaj.); myslím, že máš pravdu; myslím, že včera; nemyslím (asi) nie (v odpovedi); viac, skôr, ako by som myslel;

6. ako vložka, vsuvka vo výpovedi má význam modálnej častice; možno, hádam, asi: Náš parník — myslím „Budapešť“ — zatrúbil. (Kuk.)

7. zried. (koho čím, akého) pokladať, mať za niečo, predstavovať si niekoho v nejakej podobe: Kňažnou bys` ju myslel. (Tim.) Vidíš, takú som si ťa vždy myslel vo vojne — takú driečnu švagrinú! (Kuk.)

8. (koho, čo) mať na mysli, rozumieť: Koho by myslel do obilnej spoločnosti. (Jes.) Koho to myslíš? (Hviezd.) Koho tým myslíš? — Čo tým myslíš? — Nič zlého tým nemyslím;

opak. myslievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 4 pomyslieť (si)

|| myslí sa, myslelo sa neos. zdá sa, zdalo sa, verí sa, verilo sa, že ...: Myslelo by sa, že si počali oddychovať. (Taj.)

myslieť nedok.
1. uvažovať, premýšľať: Ja si ešťe f tej izbe misľím: - A čo, ďe horí? (Ležiachov MAR); Ot teho miśľeňa śe až zošaľil (Haniska PRE)
2. mať na mysli, pamätať: Mau̯ priateľa jedného Ostrihome, no tag na tochto misleu̯ (Žarnovica NB); Nemóžem precca na šecko já sama mislet (Val. Belá PDZ); Budem na teba mislec (V. Rovné BYT); Venne v noci mislím na to (Lukáčovce HLO); Ňebudzež miśľidz ľem na bitaňstvo (Brezovica SAB)
F. aňi misleť (Kľak NB), aňi miśľec (Richvald BAR) - v nijakom prípade, vôbec nie
3. mať v úmysle, zamýšľať, chcieť: No ket to tak nemože bit, jak to mislím, idem spátki (Záh. Bystrica BRA); Ket to niékerí mislel vážno z dziéčatom, scel s nú ostad venku (Bzince p. Jav. NMV); Uš so_mislel, uš so_mál otrovu v rukách (Ružindol TRN); To ja miśľela, že jich šickich pobijem pri tej posceľi (Buglovce LVO)
4. (i myslieť si) mať mienku, názor, usudzovať: Ej, basonťi sto bohou, misľín si, akurád je po Lucki! (Kokava n. Rim. RS); Ňeviem, ako gdo misľí, aľe ja u_ždi takto poviem (Ležiachov MAR); A si mislím: - Vipijem to (otravu), ale ked bude_mad bolesci a neumrem, no čo budú se mnu robit?! (Ružindol TRN); Mislet si mvóže človek, čo sce, ale na reči ňeh dá dicki pozor (Bošáca TRČ)
F. misľeľi si svoje (Kňažia DK) - mali iný názor;
5. (i myslieť si) mať dojem, domnievať sa, predpokladať: Ona (ťarchavá žena) si misľela, že otroví ľen ďecko, a to otrovila i sebä (Žaškov DK); Misľí si o sebe, že pánbohviečo je (Košťany n. Tur. MAR); Mislel som, eš to vihráš (Kameňany REV); Ke_dzme sa zebrali, se_mislela, že do neba ideme (Bernolákovo BRA); Cośka tag hrimelo v našim dome, sme miśľeľi, že nam cali verh z domu ľeci (Sokoľ KOŠ); Ňemiśľi sebe, že ti najkrajša na calim śvece! (Záhradné PRE)
F. kto je vo vreci, mislí, že sa šeci (Podkonice BB) - postihnutý sa nazdáva, že v zlom položení nie je sám

myslieť, mysliť ndk
1. o čom, na koho uvažovať, premýšľať o niečom, niekom: my myslili smy a hadali, yak bychmy gim prawo vczynili (TOPOĽČANY 1552); o tom w srdcy gest myslj ja (CC 1655); totas noctes de eo cogitat: po celych nocách náňho mysli (KS 1763)
L. m. (v) sebe ponechávať si myšlienky pre seba, nevyslovovať ich: myslela sem sama w sebe (KB 1757); mislila a mlúwila sama sebe, či ňebil toto ten kramár (BR 1785)
2. na koho/čo, o koho mať niekoho, niečo na pamäti, na zreteli, pamätať: kdyz swiedomi naň (kráľa) mysli (ŽK 1473); mislycze o swe dietky (L. TRNOVEC 1556); kudy chodím, na te myslím (ASL 1603-04); mislite, ze mame drobne deti (RADVAŇ 1705)
3. čo, komu mať v úmysle, zamýšľať niečo, chcieť: kteriz nicz dobreho nemysli, gedne faless a zradu sklada (SKALICA 1432 SČL); mislim tak vcžiniti na žadost geho (ŠAŠTÍN 1610); gestly by znowa mislel od sweho pana uzkočzit (D. STRHÁRE 1733)
L. ktery (Boh) nam dobre mysli a činy (AgS 1708) chce nám dobre
4. o čom mať mienku, názor na niečo, zmýšľať o niečom: nemusegi W. O. ginacz mislieti, než že se to antholskym samjm tak ljbilo (KRUPINA 1611); co by o rozdeleny placu mislely (MARTIN 1731)
L. m. jedno mať zhodnú mienku: concordo: gednég mysli sem, gedno mysljm (KS 1763)
5. čo mať dojem, predstavu, domnievať sa, nazdávať sa: nemisly sobe, Eliassy, že (KT 1753); opinor: nazdáwám sa, myslím; existimo fore: myslym, že tak bude (KS 1763); mislely a za to mgely, že by potrebna wec byla (MC 18. st)
6. na čo, o čo mať na mysli, rozumieť niečím niečo: myslym o prostredek takowý (MP 1718); w hňewu zemském kdiž mluwili, na podwodi byli mysleli (KB 1757)
7. ako vložka, vsuvka vo výpovedi s význ. mod. čast, možno, hádam, asi: ibi sum: tam, myslym (KS 1763); myslievať [-slí-] frekv k 5: ja sem nemyslíval, že by te kaštelský mladý pan sobe zamiloval (ASL 1759)