Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ssj ma subst

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

myslieť, -í, -ia, rozk. mysli nedok.

1. (bezpredm. i čo) poznávať objektívnu skutočnosť, uvedomovať si ju a robiť z nej závery v pojmoch, v súdoch, myšlienkach; uvažovať, premýšľať, hútať: m. logický, samostatne; m. v obrazoch; človek je mysliaci tvor; m. nahlas nevdojak vyslovovať svoje myšlienky; m. si v duchu, v sebe ponechávať si myšlienky pre seba, nevyslovovať ich; hovoriť i myslieť po slovensky

hovor.: kto by (si) to bol myslel! je to neočakávané, prekvapujúce; to si myslím! pravdaže, zaiste; čo myslíš? ako si to predstavuješ?; ani myslieť! vyjadrenie záporu, nie; ani myslieť, že by ho taký ohľad bol viedol (Škult.) iste ho neviedol;

2. (na koho, na čo) mať niekoho, niečo na pamäti, na zreteli, pamätať; mať v evidencii: Myslí na všetko inšie, len nie na robotu. (Heč.) Mať myslí na syna. (Bunč.); mysli na zajtrajšok pamätaj na budúcnosť; na to som nemyslel; na to si nemyslel, však? zabudol si; m. na smrť; myslí na všetko je opatrný, predvídavý; myslí len na seba je sebecký;

3. (na čo, čo ako, čo s kým, s čím ako, zried. i s neurč.) mať v úmysle, zamýšľať niečo, chcieť: m. na pomstu, na odplatu; nemyslel na obranu; dobre to s tebou myslím; m. to s niekým vážne, úprimne; myslí to smrteľne vážne; to bolo dobre myslené; myslí ťa zastreliť (Sládk.); Búda nebola pôvodne myslená ako ľudský príbytok. (Laz.)

4. myslieť (si) (o kom, o čom i bezpredm.) mať mienku, názor, mieniť, zmýšľať: Myslím: život je krásny. (Smrek) Povedzže ty mne, čo si ty o mne myslíš. (Taj.) Nemyslím, že by preminul pohanenie dcérino. (Hviezd.) Ako je dobre, že možno o Čiernom myslieť po dobrom. (Tim.); Čo (si) myslíš (o tom, o tejto veci)?

povie, čo (si) myslí je úprimný. priamy; veľa si myslí o sebe je namyslený; m. si svoje ponechávať si svoj názor, svoju mienku; každý (si) myslí svoje každýiný názor; Kto je v peci, myslí, že sú všetci (prísl.) podľa seba súdime iných; ako myslíš výraz súhlasu, dobre, keď chceš;

5. mať dojem, predstavu, domnievať sa, nazdávať sa: Myslím, že vášho podpisu ani netreba. (Vaj.); myslím, že máš pravdu; myslím, že včera; nemyslím (asi) nie (v odpovedi); viac, skôr, ako by som myslel;

6. ako vložka, vsuvka vo výpovedi má význam modálnej častice; možno, hádam, asi: Náš parník — myslím „Budapešť“ — zatrúbil. (Kuk.)

7. zried. (koho čím, akého) pokladať, mať za niečo, predstavovať si niekoho v nejakej podobe: Kňažnou bys` ju myslel. (Tim.) Vidíš, takú som si ťa vždy myslel vo vojne — takú driečnu švagrinú! (Kuk.)

8. (koho, čo) mať na mysli, rozumieť: Koho by myslel do obilnej spoločnosti. (Jes.) Koho to myslíš? (Hviezd.) Koho tým myslíš? — Čo tým myslíš? — Nič zlého tým nemyslím;

opak. myslievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 4 pomyslieť (si)

|| myslí sa, myslelo sa neos. zdá sa, zdalo sa, verí sa, verilo sa, že ...: Myslelo by sa, že si počali oddychovať. (Taj.)

Morfologický analyzátor

myseľ podstatné meno, ženský rod

(jedna) myseľ; (bez) mysli, mysle; (k) mysli; (vidím) myseľ; (o) mysli; (s) mysľou;

(štyri) mysle; (bez) myslí; (k) mysliam; (vidím) mysle; (o) mysliach; (s) mysľami;


myslieť nedokonavé sloveso
(ja) myslím VKesa+; (ty) myslíš VKesb+; (on, ona, ono) myslí VKesc+; (my) myslíme VKepa+; (vy) myslíte VKepb+; (oni, ony) myslia VKepc+;

(ja som, ty si, on) myslel VLesam+; (ona) myslela VLesaf+; (ono) myslelo VLesan+; (oni, ony) mysleli VLepah+;
(ty) mysli! VMesb+; (my) myslime! VMepa+; (vy) myslite! VMepb+;
(nejako) mysliac VHe+;
myseľ
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) myseľ neviem, kde si ich uložiť; moja myseľ je ako tenučké tkanivo, do ktorého
G (bez) mysle si natiahol tuniku. „Do svojej mysle nepustím nikoho.“ Ažihad sa oprel
G (bez) mysli dobyvateľov. Z Jergovej Jabachovej mysli sa však dlho nevzdialil strašidelný
D (k) mysli odpovedal tak, že hovoril k jej mysli : „Život duše nemá žiadny vek.“
A (vidím) myseľ To, že chôdza dokáže rozhýbať myseľ , je známa vec. Isto o tom vie
L (o) mysli deltu Orinoka a snažil sa udržať v mysli predstavu drôteného modelu
I (s) mysľou viedol konverzáciu s vlastnou mysľou než s ľuďmi,“ usúdil už spomínaný
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) mysle Eragon v duchu. Zafira, teraz! Ich mysle sa spojili - kameň sa zrazu
G (bez) myslí vchádzala do myslí a vychádzala z myslí svojich ľudí ako krv v ich žilách.
D (k) mysliam hmotu i ničotu, je ľahostajný k mysliam , čo zavše bliknú v kozmických
A (vidím) mysle sextil Neptúna vám rozjasní mysle a posilní vašu schopnosť empatie.
L (o) mysliach Goluchova ostane v srdciach, mysliach a spomienkach všetkých zúčastnených
I (s) mysľami usilovať vyjsť odtiaľto s jasnými mysľami , jasnejšími než dnes popoludní.“

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor