myslieť, -í, -ia, rozk. mysli nedok.
1. (bezpredm. i čo) poznávať objektívnu skutočnosť, uvedomovať si ju a robiť z nej závery v pojmoch, v súdoch, myšlienkach; uvažovať, premýšľať, hútať: m. logický, samostatne; m. v obrazoch; človek je mysliaci tvor; m. nahlas nevdojak vyslovovať svoje myšlienky; m. si v duchu, v sebe ponechávať si myšlienky pre seba, nevyslovovať ich; hovoriť i myslieť po slovensky
● hovor.: kto by (si) to bol myslel! je to neočakávané, prekvapujúce; to si myslím! pravdaže, zaiste; čo myslíš? ako si to predstavuješ?; ani myslieť! vyjadrenie záporu, nie; ani myslieť, že by ho taký ohľad bol viedol (Škult.) iste ho neviedol;
2. (na koho, na čo) mať niekoho, niečo na pamäti, na zreteli, pamätať; mať v evidencii: Myslí na všetko inšie, len nie na robotu. (Heč.) Mať myslí na syna. (Bunč.); mysli na zajtrajšok pamätaj na budúcnosť; na to som nemyslel; na to si nemyslel, však? zabudol si; m. na smrť; myslí na všetko je opatrný, predvídavý; myslí len na seba je sebecký;
3. (na čo, čo ako, čo s kým, s čím ako, zried. i s neurč.) mať v úmysle, zamýšľať niečo, chcieť: m. na pomstu, na odplatu; nemyslel na obranu; dobre to s tebou myslím; m. to s niekým vážne, úprimne; myslí to smrteľne vážne; to bolo dobre myslené; myslí ťa zastreliť (Sládk.); Búda nebola pôvodne myslená ako ľudský príbytok. (Laz.)
4. myslieť (si) (o kom, o čom i bezpredm.) mať mienku, názor, mieniť, zmýšľať: Myslím: život je krásny. (Smrek) Povedzže ty mne, čo si ty o mne myslíš. (Taj.) Nemyslím, že by preminul pohanenie dcérino. (Hviezd.) Ako je dobre, že možno o Čiernom myslieť po dobrom. (Tim.); Čo (si) myslíš (o tom, o tejto veci)?
● povie, čo (si) myslí je úprimný. priamy; veľa si myslí o sebe je namyslený; m. si svoje ponechávať si svoj názor, svoju mienku; každý (si) myslí svoje každý má iný názor; Kto je v peci, myslí, že sú všetci (prísl.) podľa seba súdime iných; ako myslíš výraz súhlasu, dobre, keď chceš;
5. mať dojem, predstavu, domnievať sa, nazdávať sa: Myslím, že vášho podpisu ani netreba. (Vaj.); myslím, že máš pravdu; myslím, že včera; nemyslím (asi) nie (v odpovedi); viac, skôr, ako by som myslel;
6. ako vložka, vsuvka vo výpovedi má význam modálnej častice; možno, hádam, asi: Náš parník — myslím „Budapešť“ — zatrúbil. (Kuk.)
7. zried. (koho čím, akého) pokladať, mať za niečo, predstavovať si niekoho v nejakej podobe: Kňažnou bys` ju myslel. (Tim.) Vidíš, takú som si ťa vždy myslel vo vojne — takú driečnu švagrinú! (Kuk.)
8. (koho, čo) mať na mysli, rozumieť: Koho by myslel do obilnej spoločnosti. (Jes.) Koho to myslíš? (Hviezd.) Koho tým myslíš? — Čo tým myslíš? — Nič zlého tým nemyslím;
opak. myslievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2, 4 pomyslieť (si)
|| myslí sa, myslelo sa neos. zdá sa, zdalo sa, verí sa, verilo sa, že ...: Myslelo by sa, že si počali oddychovať. (Taj.)