Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

myseľ -sle/-sli ž.

1. myslenie, vedomie; intelekt: bystrá, sústredená m.; zamestnáva, vzrušuje to jeho m.

2. zmýšľanie, presvedčenie: jednota m-í; je mu to proti m-i

3. duš. stav, nálada: mať veselú m.; (ne) klesať na m-i

mať niečo na m-i, mať m. na niečo myslieť na niečo

prišlo mu na m., prebehlo mu m-ou pomyslel si, spomenul si; ani m.! nie!; zíde z očí, zíde z m-e; klesať na m-i; veselá m. – pol zdravia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
myseľ ‑sle/‑sli ‑í ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

7. p. osobnosť 1


duša 1. vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka • vnútro: rozháraná duša, rozhárané vnútroduch: povedať si niečo v duchumyseľ: v mysli má nepokojkniž. psychakniž. zried. psyché

2. p. základ 2 3. p. človek 1 4. p. obyvateľ


hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavouexpr.: kotrbamakovica: tvrdá kotrba, makovicalebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebkuhovor. pejor.: gebuľagigaňagegyňadrgaňagriňagrňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grinipejor.: tekvicalebeňlebeňa: dostať po lebeni

2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavurozumum: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na umintelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemernýmyseľ: bystrá myseľmozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozogsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: ten má fifika

3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2


myseľ 1. p. presvedčenie 2. p. nálada 1 3. p. rozum


nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

4. p. ráz


presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľanianázornáhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľadsvetonázorsvetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľadviera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný životvyznanievierovyznanienáboženstvokniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesiezásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásadykniž. krédo: konať podľa svojho krédaistota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiťmienkaúsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečommyseľ: je mu to proti mysli


rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • ummozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na umintelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemeromhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrónhlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavusúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťmyseľ: zamestnáva to jeho myseľ


vnútro 1. vnútorná časť, vnútorný priestor (op. vonkajšok) • vnútrajšok: vnútro domu, škatule; vnútrajšok chrámuhovor. dnukajšokinteriér: bytový interiérkniž. útroby: útroby lode

2. duševný život človeka • duša: ľudské vnútro, ľudská dušamyseľ: to vzrušuje moju myseľpsychika (súhrn duševných javov): psychika ženykniž. zastar. vnútornosť (Vajanský)

3. p. vnútornosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

myseľ, -sle/-sli ž.

1. myslenie, myšlienky; sídlo myslenia: ľudská, detská m.; sústrediť, obrátiť m. na niekoho, na niečo; niečo mu zaujalo m., tanie my na m-i; jeho myseľ je zaujatá myšlienkami (Vaj.); v mysli v predstavách, v myšlienkach

prebehlo, preletelo, blyslo mu m-ou spomenul si, napadlo mu; prišlo mi na m. spomenul som si, napadlo mi; zaletieť mysľou, v mysli niekam pomyslieť si, myslieť na niečo vzdialené, neprítomné; m. mu blúdila niekde, zaletela niekam myslel na niečo vzdialené, neprítomné; neschodí mu to z m-e stále na to myslí; to hýbe jeho m-ou na to myslí, to ho znepokojuje, určuje jeho myšlienky; utkvelo mu v m-i zapamätal si; vypadlo mi to z m-i zabudol som; mať niekoho, niečo na m-i stále, často na niekoho, a niečo myslieť; mať m. na niečo myslieť na niečo; mať na m-i niečo a) zamýšľať; b) mať na zreteli, myslieť na niečo; čo má tým na m-i čo tým rozumie, chce povedať; nech ti ani na m. nepríde! nesmieš; ani m.! nie, nemožno, nedá sa; zíde z očí, zíde z mysle (prísl.) ľahko zabúdame na to, čo je vzdialené; z tvári myseľ žiari (prísl.) vo výraze tváre sa odrážajú myšlienky;

2. zried. myšlienka: Naplnil ju netušenými mysľami, rozbúril v srdci nové city. (Kuk.) V hlave panovala len jedna myseľ. (Vaj.)

3. zmýšľanie, presvedčenie: byť jednej m-e, jednota m-í

to mi je proti m-i nesúhlasím; sme jedna m. svorní;

4. nálada, duševný stav: jasná, zdravá, čulá m.; byť dobrej, pokojnej, ľahkej, veselej m-e; upadnúť, klesnúť na m-i

opúšťala ho myseľ (Gab.) stával sa malomyseľným; schladiť si myseľ (Tim.) vytriezvieť; veselá myseľpol zdravia (prísl.) dobrá nálada je prospešná zdraviu; dobrá myseľ v tŕní rastie (prísl.) ľudia mávajú často veselú myseľ, humor i v ťažkostiach, v nedostatku;

5. ľud. dobrá myseľ rastlina ďatelina horská

Morfologický analyzátor

myseľ podstatné meno, ženský rod

(jedna) myseľ; (bez) mysli, mysle; (k) mysli; (vidím) myseľ; (o) mysli; (s) mysľou;

(štyri) mysle; (bez) myslí; (k) mysliam; (vidím) mysle; (o) mysliach; (s) mysľami;

myseľ
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) myseľ neviem, kde si ich uložiť; moja myseľ je ako tenučké tkanivo, do ktorého
G (bez) mysle si natiahol tuniku. „Do svojej mysle nepustím nikoho.“ Ažihad sa oprel
G (bez) mysli dobyvateľov. Z Jergovej Jabachovej mysli sa však dlho nevzdialil strašidelný
D (k) mysli odpovedal tak, že hovoril k jej mysli : „Život duše nemá žiadny vek.“
A (vidím) myseľ To, že chôdza dokáže rozhýbať myseľ , je známa vec. Isto o tom vie
L (o) mysli deltu Orinoka a snažil sa udržať v mysli predstavu drôteného modelu
I (s) mysľou viedol konverzáciu s vlastnou mysľou než s ľuďmi,“ usúdil už spomínaný
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) mysle Eragon v duchu. Zafira, teraz! Ich mysle sa spojili - kameň sa zrazu
G (bez) myslí vchádzala do myslí a vychádzala z myslí svojich ľudí ako krv v ich žilách.
D (k) mysliam hmotu i ničotu, je ľahostajný k mysliam , čo zavše bliknú v kozmických
A (vidím) mysle sextil Neptúna vám rozjasní mysle a posilní vašu schopnosť empatie.
L (o) mysliach Goluchova ostane v srdciach, mysliach a spomienkach všetkých zúčastnených
I (s) mysľami usilovať vyjsť odtiaľto s jasnými mysľami , jasnejšími než dnes popoludní.“

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor