myseľ -sle/-sli ž.
1. myslenie, vedomie; intelekt: bystrá, sústredená m.; zamestnáva, vzrušuje to jeho m.
2. zmýšľanie, presvedčenie: jednota m-í; je mu to proti m-i
3. duš. stav, nálada: mať veselú m.; (ne) klesať na m-i
□ mať niečo na m-i, mať m. na niečo myslieť na niečo
● prišlo mu na m., prebehlo mu m-ou pomyslel si, spomenul si; ani m.! nie!; zíde z očí, zíde z m-e; → klesať na m-i; veselá m. – pol zdravia
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)
2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha
4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora
5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu
6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku
7. p. osobnosť 1
duša 1. vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka • vnútro: rozháraná duša, rozhárané vnútro • duch: povedať si niečo v duchu • myseľ: v mysli má nepokoj • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
2. p. základ 2 3. p. človek 1 4. p. obyvateľ
hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou • expr.: kotrba • makovica: tvrdá kotrba, makovica • lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku • hovor. pejor.: gebuľa • gigaňa • gegyňa • drgaňa • griňa • grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini • pejor.: tekvica • lebeň • lebeňa: dostať po lebeni
2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu • rozum • um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um • intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný • myseľ: bystrá myseľ • mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: ten má fifika
3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2
myseľ 1. p. presvedčenie 2. p. nálada 1 3. p. rozum
nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladu • rozpoloženie: byť v nedobrom rozpoložení • vôľa: je celkom bez vôle • duch: nestrácať pokojného ducha • hovor. myseľ: mať veselú myseľ • kniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)
2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľu • veselosť • rozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosť • expr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku
3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušie • pomery: vládli tam príjemné pomery • prostredie: dobré rodinné prostredie • postoj: postoj verejnosti
4. p. ráz
presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli
rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • um • mozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na um • intelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemerom • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrón • hlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavu • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • myseľ: zamestnáva to jeho myseľ
vnútro 1. vnútorná časť, vnútorný priestor (op. vonkajšok) • vnútrajšok: vnútro domu, škatule; vnútrajšok chrámu • hovor. dnukajšok • interiér: bytový interiér • kniž. útroby: útroby lode
2. duševný život človeka • duša: ľudské vnútro, ľudská duša • myseľ: to vzrušuje moju myseľ • psychika (súhrn duševných javov): psychika ženy • kniž. zastar. vnútornosť (Vajanský)
3. p. vnútornosti
myseľ, -sle/-sli ž.
1. myslenie, myšlienky; sídlo myslenia: ľudská, detská m.; sústrediť, obrátiť m. na niekoho, na niečo; niečo mu zaujalo m., tanie my na m-i; jeho myseľ je zaujatá myšlienkami (Vaj.); v mysli v predstavách, v myšlienkach
● prebehlo, preletelo, blyslo mu m-ou spomenul si, napadlo mu; prišlo mi na m. spomenul som si, napadlo mi; zaletieť mysľou, v mysli niekam pomyslieť si, myslieť na niečo vzdialené, neprítomné; m. mu blúdila niekde, zaletela niekam myslel na niečo vzdialené, neprítomné; neschodí mu to z m-e stále na to myslí; to hýbe jeho m-ou na to myslí, to ho znepokojuje, určuje jeho myšlienky; utkvelo mu v m-i zapamätal si; vypadlo mi to z m-i zabudol som; mať niekoho, niečo na m-i stále, často na niekoho, a niečo myslieť; mať m. na niečo myslieť na niečo; mať na m-i niečo a) zamýšľať; b) mať na zreteli, myslieť na niečo; čo má tým na m-i čo tým rozumie, chce povedať; nech ti ani na m. nepríde! nesmieš; ani m.! nie, nemožno, nedá sa; zíde z očí, zíde z mysle (prísl.) ľahko zabúdame na to, čo je vzdialené; z tvári myseľ žiari (prísl.) vo výraze tváre sa odrážajú myšlienky;
2. zried. myšlienka: Naplnil ju netušenými mysľami, rozbúril v srdci nové city. (Kuk.) V hlave panovala len jedna myseľ. (Vaj.)
3. zmýšľanie, presvedčenie: byť jednej m-e, jednota m-í
● to mi je proti m-i nesúhlasím; sme jedna m. svorní;
4. nálada, duševný stav: jasná, zdravá, čulá m.; byť dobrej, pokojnej, ľahkej, veselej m-e; upadnúť, klesnúť na m-i
● opúšťala ho myseľ (Gab.) stával sa malomyseľným; schladiť si myseľ (Tim.) vytriezvieť; veselá myseľ — pol zdravia (prísl.) dobrá nálada je prospešná zdraviu; dobrá myseľ v tŕní rastie (prísl.) ľudia mávajú často veselú myseľ, humor i v ťažkostiach, v nedostatku;
5. ľud. dobrá myseľ rastlina ďatelina horská
(jedna) myseľ; (bez) mysli, mysle; (k) mysli; (vidím) myseľ; (ó) myseľ!; (o) mysli; (s) mysľou;
(dve) mysle; (bez) myslí; (k) mysliam; (vidím) mysle; (ó) mysle!; (o) mysliach; (s) mysľami;